Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Od: V.Struhár

Archeológia Bratislavského hradu

Výskum bratislavského hradu

Snáď žiadny archeologický nález v súčasnosti nevyvoláva taký záujem odbornej aj laickej verejnosti ako objavy na mieste Bratislavského hradu. Hradné návršie nášho hlavného mesta bolo vďaka svojej dominantnej a strategickej polohe periodicky osídľované už od praveku, o čom svedčia niekoľkometrové kultúrne vrstvy, pochované často pod nánosmi stredovekých a novovekých ruín. Mimoriadny význam pamiatok, ktoré boli na rôznych miestach odkryté a aktuálna problematika ich záchrany a prezentácie je dôvodom pripomenúť si genézu tohto náleziska a jeho kultúrno-historický význam pre naše národné dejiny.

Plán obnovy hradu po dokončení (zdroj Pamiatkový úrad SR)

Stredné Podunajsko patrí k dôležitým križovatkám, kde sa pretínali diaľkové transregionálne trasy. Tok Dunaja spájal odpradávna alpskú oblasť, kde sa už v mladom neolite exploatovali dôležité suroviny, najmä však meď, soľ, jadeit, neskôr tiež železo a oblasť juhovýchodnej Európy a Balkánu s Čiernomorím, kde sa nachádzajú najstaršie medené bane na našom kontinente. Dunajskou cestou sa zároveň šírila aj neolitizácia a iné progresívne technologické inovácie. Oblasť Bratislavskej brány prepájala zasa stredné Podunajsko so severnými regiónmi, odkiaľ sa povodím Moravy, ale tiež pozdĺž Malých Karpát od doby bronzovej dostával na juh vysoko cenený jantár. Dunaj tvoril zároveň prirodzenú hranicu, na ktorej končilo rímske impérium a začínalo sa barbarikum. Frekventovaný pohyb ľudských spoločenstiev umožnil tu často miešanie kultúr a kultúrnych skupín, ktoré vedľa seba pokojne koexistovali, inokedy boli iným etnikom vytlačené násilným spôsobom.

Model hlineného chodidla z obdobia eneolitu

Prvý rozsiahlejší archeologický výskum, ktorý súvisel s celkovou rekonštrukciou hradu po požiari v roku 1811 sa na tomto mieste začal 15.9.1958 pod vedením Dr. Bela Pollu a profesorky Tatiany Štefanovičovej. Jeho výsledkom bol objav trojloďovej veľkomoravskej baziliky a časti kniežacieho paláca, čo potvrdilo predpoklady o významnom postavení tohto miesta v procese formovania Veľkej Moravy. Rovnako dôležitú úlohu však zohrával hradný vrch aj v dobe formovania Uhorského kráľovstva, ako dokazujú stavby z 10.-12. storočia. Na nádvorie hradu sa potom vrátili archeológovia v roku 2008 a zostali tu až do zimného obdobia roku 2010, takže celkovo preskúmali plochu až 800 m2. Výskum potvrdil kontinuitu osídlenia od 9. storočia až po novovek, získalo sa však aj množstvo materiálu z viacerých období praveku.

Keramika z doby halštatskej

Prakticky najstaršie osídlenie tejto časti Bratislavy, a to je relatívne prekvapujúce, pochádza až z obdobia eneolitu. Takéto dominantné lokality totiž priťahovali obyvateľstvo už od neolitu, v období kultúry s lineárnou keramikou bola napr. využívaná skalná dominanta na neďalekom Devíne, niekoľko výšinných osád jestvovalo v blízkom okolí aj počas trvania lengyelskej kultúry. V období tzv. bolerázskej skupiny na tomto mieste, ktorého najvyšší bod leží v nadmorskej výške 212 m.n.m jestvovalo zrejme centrálne hradisko, ktoré dominovalo viacerým otvoreným osadám rozmiestneným na ploche Starého mesta. Nálezy z tejto doby sa sústreďovali v JV časti severnej terasy a reprezentovali ich zlomky keramiky, kostené a kamenné predmety a pozoruhodný hlinený predmet v tvare ľudskej nohy, ktorý snáď používali pri výrobe topánok ako obuvnícke kopyto. Ako sa zdá, neskoršie stavebné aktivity zničili značnú časť pravekých reliktov a preto nasledujúce stopy osídlenia pochádzajú až z počiatku strednej doby bronzovej (terčovitý závesok), kedy nastupujú v stredodunajskom priestore mohylové kultúry, ktorých nositelia pochovávali svojich mŕtvych pod kameno-hlinenými mohylami.

Plán posledných výskumov na hrade

Po dlhšom hiáte osídľujú hradnú vyvýšeninu v staršej dobe železnej tvorcovia kalenderberskej kultúry, ktorá reprezentuje východohalštatský kultúrny okruh. Tunajšia centrálna osada, prvá v línii ďalších malokarpatských opevnených lokalít (Sv.Jur-Neštich, Horné Orešany, Smolenice-Molpír, Prašník) kontrolovala dôležitú a v tejto dobe už značne frekventovanú jantárovú cestu. Výskum na severnej terase odkryl dobové zahĺbené príbytky a stavby hospodárskeho charakteru a priniesol niekoľko typov kvalitne vypálenej keramiky s tuhovaným povrchom, ktorá je pre toto obdobie typická.

Bronzový zvon z priestoru rímskej stavby zo severnej terasy

Bezpochyby najvýznamnejšiu etapu dlhej histórie Bratislavského hradu predstavuje keltské osídlenie v mladšej dobe železnej – laténskej. Na ploche 98 ha vzniklo na hradnom vrchu, v podhradí a na území Starého mesta v neskorolaténskom období (polovica 1. storočia p.n.l.) ústredné mocenské centrum oppidálneho typu. V zázemí oppida, chráneného niekoľkonásobným valovým opevnením s kliešťovou bránou a priekopou (tá dosahovala podľa fragmentu odkrytého na Ventúrskej ulici hĺbku 3,8 m a šírku až 6 metrov), jestvovalo viacero výrobných osád. Keramické dielne sa odkryli napr. na terajšom Námestí slobody, na Hlavnom námestí bola objavená batéria až 12 hrnčiarskych pecí. Veľmi rozšírená bola kovolejárska, kováčska  a minciarska produkcia, ako dokazujú nálezy mincí, mincových dávkovacích foriem a taviacich téglikov.

Podlaha rímskeho typu, SV časť nádvoria hradu

Niet pochýb, že na akropole tohto oppida spájaného z pôvodne českými Bójmi žila keltská aristokracia, ku ktorej patrili aj charakteristickí kňazi-druidi. Významné poznatky o osídlení hradnej výšiny priniesol výskum z roku 2008, ktorí priviedol archeológov na hradné nádvorie a severnú terasu, kde stála v minulosti baroková záhrada, oranžéria a zimná jazdiareň. Obrovské prekvapenie priniesol nález murovanej rímskej stavby s výborne zachovanými omietkami a maltovou dlážkou typu terazzo. na kvádroch je možné vidieť stopy po železných dlátach, aké používali aj Rimania, rozmery muriva tiež indikujú používanie rímskej stopy ako dĺžkového ekvivalentu. Zrejme dvojpodlažná budova mala predsieň a hlavnú sieň. Miestnosti mali maltovú dlážku, v ktorej boli zaliate drobné riečne kamienky z Dunajského štrku, aj biely dolomit z oblasti Devína. Povrch takejto dlažby sa nakoniec navoskoval, alebo naolejoval a vyleštil tak, že pripomínal mramor. Je úplne zrejmé, že tu stála reprezentatívna stavba budovaná rímskymi stavebnými technikami typu domos, aké poznáme aj z iných neskorolaténskych podunajských oppíd (Magdalensberg, Bibracte).

Neskorolaténske mince z 1. stor. pred Kristom (foto: Mestský pamiatkový ústav Bratislava)

Západne od tejto stavby sa našla aj časť staršej keltskej stavby, v ktorej zásype bolo veľa neskorolaténskych črepov aj zlomkov rímskych amfor, pochádzajúcich priamo z rímskych dielní. Unikátnym bol aj objav 15 zlatých mincí - statérov, štyroch strieborných tetradrachiem bratislavského typu a štyroch drobných simmeringov, ktoré sa našli v maltovej dlážke v predsieni stavby. Archeológovia sa domnievajú, že podľa rímskeho zvyku sa mohlo jednať o stavebnú obetu, ktorá mala byť zárukou úspechu výstavby. A podobne atraktívny bol aj nález 40 keltských mincí z palácového nádvoria. Ku nálezom, ktoré naznačujú spojitosť s rímskou materiálnou kultúrou patrí zlomok sklenenej flaše a bronzová pečatná skchránka, aká sa používala v starovekom Ríme na pečatenie oficiálnych dokumentov, voskových tabuliek a papyrusových zvitkov. Zvlášť sklenená fľaša je raritou, v archeologických nálezoch sa také staré sklenené nádoby vyskytujú naozaj výnimočne. Tento sortiment bol do oblasti Stredomoria distribuovaný ako výlučne luxusný tovar až z Blízkeho Východu a z Egypta. Jeho prítomnosť na tomto nálezisku iba dotvára naše predpoklady o vysokom statuse tu žijúceho obyvateľstva.

Rekonštrukcia antickej fľaše zo Zimnej jazdiarne (podľa M.Musilovej 2012)

Objavená stavba bola súčasťou rozsiahlejšej neskoropublikánskej až včasnoaugustovskej zástavby akropoly, na budovaní ktorej sa zrejme podieľali stavitelia priamo z územia Rímskej ríše. Aj to dokazuje aký mimoriadny význam malo tunajšie oppidum, chrániace dôležitú križovatku Podunajskej a Jantárovej cesty. Datovanie stavieb spadá buď do neskorej doby laténskej (70-40 pred Kristom), alebo do posledných štyroch decénií starého letopočtu, do obdobia po porážke Bójov dáckymi kmeňmi a na koniec existencie bójskeho panstva na Dunaji. Podobné zásadné nálezy priniesol aj výskum hradného nádvoria. Aj tu sa našli interiérové brúsené dlážky, jedna z nich je tzv. pavimentum, pre ktorú je typické ukladanie drobných farebných kamienkov do podlahy, ktoré vytvárajú rozetovitý motív. Podobné dlážky, odborne nazývané ako opus signinum sú známe z antických stavieb, ktoré sa budovali aj na území Rímskeho impéria. 

Antické gemy z Bratislavského hradu (podľa Daňová et al. 2010)

Aj tieto relikty rímskych stavieb je možné pravdepodobne zaradiť ešte do neskorej doby laténskej. Najväčší plošný rozsah mal výskum na severnej terase, ktorý sa robil formou štvorcových sond, medzi ktorými ostali kvôli sledovaniu stratigrafickej situácie zachované tzv. kontrolné bloky. Neporušené kultúrne vrstvy hrubé až štyri metre, zachované v JV časti skúmanej plochy umožnili sledovať sídliskovú sekvenciu už od neskorej doby kamennej. Do laténskeho obdobia patrí napr. odkrytá cisterna na vodu, ale predovšetkým komplex troch stavieb vybudovaných rímskou stavebnou technikou. Najrozsiahlejšia stavba mala rozlohu 224 m2, mozaiková dlážka bola opäť vykladaná radmi čiernych a bielych kameňov. Poznatky získané výskumom na Bratislavskom hrade jednoznačne poukazujú na mimoriadny význam tohto centra keltskej civilizácie, v ktorom zrejme pôsobili aj antickí stavitelia, ktorí pre miestnu aristokraciu vybudovali komplex honosných stavieb. Je to skutočne prekvapujúce, keď si uvedomíme, že oblasť za Dunajom bola Rimanmi považovaná za barbarikum - barbarské územie. Aj vďaka tomu, že bratislavské oppidum ovládalo vstup Jantárovej cesty do impéria, bójska "smotánka si mohla dovoliť udržiavať s rímskymi politikmi a vojenskými veliteľmi nadštandardné vzťahy a ťažiť z nich aj formou účasti rímskych odborníkov na výstavbe sídla na dominantnej vyvýšenine nad Dunajom.

Výskumom odkryté pamiatky s dispozíciou rímskych stavieb

História tohto významného strediska samozrejme neskončila ani s odchodom keltských kmeňov. Už v počiatkoch cisárstva sa o túto oblasť zrejme začali bližšie zaujímať Rimania. Početný stavebný materiál, medzi inými aj tehly s kolkami rímskych légií, objavený v sekundárnych polohách na východnej terase umožňuje predpokladať tu rímske stavby. Zaujímavý je napr. odtlačok sandálu aj s cvočkami, či stopa detskej nohy nájdená na fragmentoch tehál. To už sa však na tejto strane Dunaja, za opevnenou hranicou nazvanou Limes Romanus, usadil germánsky kmeň Markomanov a Kvádov, ktorý prevzal nadvládu nad týmto úsekom jantárovej cesty. Na území medzi Moravou a Váhom vytvorili prvý štátny útvar na našom území – tzv. Vanniovo kráľovstvo, ktoré trvalo až do polovice 1. storočia, keď bol Vanius porazený za pomoci Rimanov svojimi synovcami Vangiom a Sidom. Kvádi sa tak stali na nasledujúce štyri storočia rozhodujúcim činiteľom v tejto časti barbarika a ich panstvo siahalo smerom na západ až po úpätie horského pásma v oblasti stredného Považia, kde susedilo s potomkami Keltov - nositeľmi púchovskej kultúry.

Poklad zlatých a strieborných keltských mincí nájdených v maltovej dlážke (foto: MUOP Bratislava)
Vodaci krúžok z konského postroja, doba laténska (podľa A.Vrtela 2011)

Nasledujúce stopy osídlenia sú spojené už  s obdobím stredoveku, hoci určite treba predpokladať že hradný vrch bol využívaný kontinuálne aj predtým, stopy však zanikajú v množstve neskorších rozsiahlych úprav terénu. Už niekedy na prelome 8.-9. storočia sa tu objavujú slovanské nálezy, medzi nimi aj časť smolnej podložky na vytepávanie nájdená v násype na severnej terase. Hradný areál s rozlohou 6 ha bol vo veľkomoravskom období obkolesený mohutným drevo-zemným opevnením. Už v tejto dobe sa tu nachádzalo významné spoločensko-náboženské stredisko, možno Vogastisburg, spomínaný aj v písomných prameňoch. Centrálnou stavbou bola trojloďová kniežacia bazilika, ktorej vnútro bolo zdobené maľovanými omietkami.

Okolité kostrové pohrebisko patrilo zrejme príslušníkom veľkomoravskej nobility, ako dokazujú početné šperky nachádzané vnútri hrobov. Svojou dĺžkou 13 m patrí k najväčším stavbám z veľkomoravského obdobia. K zániku tohto rozsiahleho mocenského centra došlo asi po bitke pri Bratislave v roku 907, kedy bolo Veľkomoravské kniežatstvo podmanené starými Maďarmi a na mieste terajšej Bratislavy vyrástlo mesto Preslava, v ktorom prvý uhorský kráľ Štefan nechal raziť svoje denáre. Od tejto doby sa postupne stávala dominanta nad Dunajom významným správnym strediskom formujúceho sa uhorského štátu a na jej ploche vznikali stavby, ktoré sa neskôr stali súčasťou Bratislavského hradu.

Model veľkomoravskej baziliky

Literatúra

Barta,P.-Lesák,B.-Musilová,M.-Resutík,B.: Svedectvo času. Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade. Bratislava 2011.

Daňová.M.-Čambal,R.-Turčan,V.: Súbor predmetov z bratislavského Hradného kopca. Zborník SNM 104, Archeológia 20, 2010, 81-88.

Musilová,M.: Antické sklo z Bratislavského hradu - Zimná jazdiareň. In: G.Březinová-V.Varsik (eds.): Archeológia na prahu histórie. K životnému jubileu Karola Pietu. Nitra 2012, 363-374.

Štefanovičová,T a kol.: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava 1993.

Šedivý,J.-Štefanovičová,T. (zost.): Dejiny Bratislavy.  Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc na križovatke kultúr. Bratislava 2012.

Zachar,J.: Aspekty postavenia bratislavského oppida v rámci bójskej anabázy. MEDEA 2, 1998, 5-27.

Vrtel,A.: Neskorolaténsky objekt 115/09 z Bratislavského hradu. In: E. Droberjar (Ed.): Archeologie barnbarů 2010: hroby a pohřebiště Germánů medzi Labem a Dunajem. Studia Archaeologica Suebica 1, Olomouc 2011, 265-277.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3