Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Od: Martin Furman

Opevnenia na Liptove. Refúgiá, hradiská a hrádky od praveku po stredovek

Hradiská Stráňa (vľavo) a Pansová (vpravo) v Ludrovej. Foto: D.Chudjak

Región Liptova iste netreba nikomu bližšie predstavovať. Ide o jeden z najkrajších regiónov Slovenska kde možno nájsť prirodzenú symbiózu prírodného i kultúrneho bohatstva. O obľúbenosti Liptova svedčia štatistiky najnavštevovanejšieho regiónu Slovenska v posledných rokoch. Bohatstvo tohto malebného regiónu obklopeného horami a preťatého riekou Váh tkvie aj v stopách našich dávnych predkov, ktorí po sebe zanechali odkaz v podobe dávno zabudnutých opevnení. Miestach slúžiacich ako útočište pred nepriateľom, miestach regionálnej spoločenskej elity či miestach upozorňujúcich na blížiace sa nebezpečenstvo. Kniha OPEVNENIA NA LIPTOVE ponúka čitateľom doposiaľ najkomplexnejšiu predstavu o doteraz známych archeologických náleziskách Liptova s osobitným zreteľom na výšinné polohy so stopami po umelom opevnení.

Béla Majláth (1831-1900) - liptovský podžupan a amatérsky archeológ. (foto: vikipedia)

oďme však po poriadku. Publikácia obsahuje štyri základné kapitoly – 1. Objavovanie dávnej minulosti Liptova, 2. Okres Liptovský Mikuláš, 3. Okres Ružomberok a 4. Kalendárium. Úvodná kapitola oboznamuje čitateľa s výnimočnými osobnosťami – priekopníkmi archeológie na Liptove. Využíva  pri tom doposiaľ nepublikované materiály zväčša z archívov, prípadne informácie z maďarsky písaných článkov z 19. a začiatku 20. storočia. Nedáva si za cieľ komplexne vyhodnotiť archeologické bádanie na Liptove. To bolo v podstate na viacerých miestach už prezentované (Polla 1996, Struhár 2000).  Venuje sa konkrétnym osobnostiam – Vojtechovi Majláthovi, bratom Artutovi a Júliusovi Kürtiovcom a Jánovi Volkovi-Starohorskému. Využité pri tom boli vlastnoručné zápisky, správy, články v novinách, archívne materiály – kresby, mapy ale i vlastnoručne písané životopisy, ktorých obsah doteraz nebol publikovaný. Formou akéhosi príbehu sú v tejto kapitole sústredené unikátne informácie o počiatkoch archeologického bádania na Liptove, o prvých archeologických výskumoch, o ôsmom medzinárodnom archeologickom a antropologickom kongrese v Budapešti, kde bol prvý krát Liptov na celosvetovej úrovni prezentovaný z hľadiska jeho archeologického bohatstva, ale i o snahe zabezpečiť dôstojný stánok pre nielen archeologické nálezy Liptova, no i o záhadnej guli z Janošoviec a jej konci.

Dve hlavné kapitoly – okres Liptovský Mikuláš a Ružomberok, ktoré dávajú knihe svoj názov – pojednáva o doteraz známych archeologických náleziskách Liptova – výšinných polohách so stopami po umelom opevnení, vyhotovenom ľudskou činnosťou. Celkovo 51 lokalít z obidvoch okresov predstavuje iste neúplnú no nateraz aspoň z časti preskúmanú skupinu archeologických nálezísk nachádzajúcich sa na vyvýšených polohách využívajúcich strategické situovanie s dobrým výhľadom do širokého okolia a so zabezpečením voči nepriateľovi zvyčajne formou drevozemného opevnenia tvoreného priekopou, valom a palisádou. Každá z opísaných nálezísk obsahuje: 

a) názov polohy, nadmorská výška (podľa googlemaps alebo mapy 1 : 10 000);

b) číslo Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (tzv. ÚZPF) v prípade, že lokalita bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku;

c) datovanie;

d) typ lokality: hradisko, hrádok, refúgium;

e) metóda dokumentácie archeologického náleziska: archeologický výskum: sondážny/plošný, povrchový prieskum, prospekcia detektorom kovov (v zátvorke sa uvádza kto a kedy daný prieskum vykonal);

f) stručný opis náleziska;

g) prístupnosť náleziska, turistická trasa, vhodnosť/nevhodnosť lokality na prezentáciu a využitie v cestovnom ruchu a prípadný návrh prezentácie;

h) druh hnuteľných nálezov známych z lokality;

i) miesto uloženia nálezov v prípade, že je známe;

j) literatúra viažuca sa k nálezisku;

k) lokalizácia náleziska na ortofoto snímke s vyznačenými najbližšími turistickými trasami.

Výšinné hradisko púchovskej kultúry v Kvačanoch (foto: V.Struhár)

Tento nateraz z dostupnej literatúry jediný komplexný súpis opevnení Liptova má zámer osloviť širokú skupinu čitateľov. V prvom rade by mohla podnietiť miestne samosprávy k angažovaniu sa pri tvorbe náučných chodníkov, informačných tabúľ, či rozšírenia turistických trás a teda vytvoreniu akejsi nadstavby turistického ruchu, ktorý na Liptove patrí medzi najrozvinutejšie. Región Liptova by sa tak mohol stať vzorom pre ostatné regióny, kde turistický ruch nie je tak rozvinutý. Obyvateľov jednotlivých obcí  môže povzbudiť k pozitívnemu patriotizmu a následne k prirodzenej ochrane „svojho“ kultúrneho dedičstva. Presné situovanie lokalít prezentované na ortofoto mapách s poukázaním na najbližšie turistické trasy ponúka turistom pridanú hodnotu neobyčajného zážitku z liptovskej prírody. Na otázku viacerých novinárov či táto kniha nie je návodom pre detektoristov na ľahšiu orientáciu pri vykrádaní kultúrneho bohatstva tohto krásneho regiónu som zakaždým jednoznačne skonštatoval, že návodom by bola možno pred 20 rokmi, a nie v súčasnosti, keď všetky lokality boli v minulosti hľadačmi pokladov sústavne vykrádané. Zámerom je práve naopak, oboznámiť obyvateľov o bohatstve v ich katastri a tak nepriamo vzbudiť v nich prirodzený záujem o ochranu archeologických nálezísk.

Mapa archeologických nálezísk Liptova od B.Majlátha z r.1876 (reprofoto: M.Furman)

Štvrtou kapitolou je tzv. „KALENDÁRIUM“, ktoré na 75 stranách informuje čitateľov o archeologických aktivitách na Liptove od prvých dochovaných písomných zmienok po súčasnosť. Archeologické nálezy, rôzne druhy archeologických výskumov či prieskumov dokladajú aktivity v 71 obciach obidvoch okresoch. Iste nereflektuje nálezy vo všetkých obciach Liptova. Je to však nateraz vyčerpávajúci zdroj informácií, ktorý má za cieľ povzbudiť predovšetkým občanov obcí neuvedených v knihe, aby v prípade akýchkoľvek vedomostí, či nálezov z minulosti alebo súčasnosti oslovili kompetentných a tak prispeli k vytváraniu mozaiky osídlenia Liptova od praveku po súčasnosť. V obrazovej prílohe kalendária si čitateľ môže prezrieť viaceré unikátne kresby Vojtecha Majlátha, ktoré doposiaľ neboli v žiadnej literatúre publikované. Pre bežných čitateľov neorientujúcich sa v archeologických pojmoch či archeologických obdobiach a kultúrach je kapitola „Slovník použitých termínov“ kde bez námahy vyhľadávania na internete si môžu ozrejmiť jednotlivé pomenovania. Samostatnou kapitolou je zoznam použitej literatúry a prameňov. Obsahuje desiatky článkov, kníh, výskumných dokumentácií pojednávajúcich o archeologických aktivitách na Liptove. Čitateľa túžiaceho po bližších informáciách o tej ktorej lokalite tak môže kniha nasmerovať k literatúre, ktorá sa nálezisku venuje podrobnejšie.

Hradisko Liptovská Štiavnica-Lúčny hríb. Doložené osídlenie z doby železnej a slovanskej (foto: V.Struhár)

Prvotný impulz k vzniku publikácie o opevneniach na Liptove mi dal v roku 2012 Ing. Ján Pavlík, PhD., v tom čase pôsobiaci v Regionálnej rozvojovej agentúre Liptov (RRA Liptov). Na pracovnom stretnutí koncipoval svoju víziu vytvorenia zoznamu archeologických nálezísk Liptova, ktoré majú potenciál byť sprístupnené a prezentované verejnosti s cieľom vytvoriť akúsi nadstavbu pre rozvoj cestovného ruchu. V tej dobe som ešte netušil, že prvotná práca bude zahŕňať všetky dovtedy známe výšinné lokality z okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Výsledkom vzájomnej dohody medzi agentúrou a Krajským pamiatkovým úradom Žilina bolo vytvorenie práce s názvom „Hradiská a hrádky na Liptove“ ako materiálu pre potreby agentúry RRA Liptov a podkladu pre publikáciu o vybraných archeologických lokalitách Liptova. Podieľala sa na nej okrem mňa aj Mgr. Katarína Vlaszatá, archeologička Krajského pamiatkového úradu Žilina. Tvorbu brožúrky pre účely rozvoja turistického ruchu mala vo svojom zámere samotná agentúra. Pôvodný rukopis obsahoval krátky návod na používanie publikácie, stručný opis základných vývojových etáp a definíciu archeologických kultúr spomínaných v práci. Jadro tvoril zoznam archeologických nálezísk približne v takej forme, v akej je prezentovaný v tejto publikácii. Kapitoly „Objavovanie dávnej minulosti Liptova“ a „Kalendárium“ rukopis v prvej fáze neobsahoval. Časom, zhruba v polovici roku 2014, keď sa ukázalo, že na tvorbe brožúrky o vybraných archeologických lokalitách sa z agentúry nemá kto reálne podielať a hrozilo, že celý projekt zanikne, som začal uvažovať nad prepracovaním pôvodného rukopisu, predovšetkým jeho úprave. Rozhodol som sa doplniť informácie o nálezoch zo zahraničných múzeí a pridať kapitolu o dejinách výskumu. Takto začala práca na súčasnej podobe monografie. Štúdium archívnych dokumentov a získanie množstva veľmi zaujímavého materiálu prirodzene vyústilo k tvorbe samostatnej rozsiahlej kapitoly o archeologických aktivitách na celom Liptove – tzv. „Kalendárium“, ktoré získalo podobu stručných, chronologicky radených správ s odvolávkami na pôvodný zdroj informácií. Uvedomoval som si, že základné dve kapitoly – „Okres Liptovský Mikuláš“ a „Okres Ružomberok“ môže najlepšie doplniť a skorigovať PhDr. Karol Pieta, DrSc., dlhoročný vedúci pracovník AÚ SAV Nitra a archeológ, ktorý v súčasnosti najlepšie pozná osídlenie Liptova, nehovoriac o tom, že na archeologických výskumoch Liptova strávil asi najviac času zo všetkých profesionálnych archeológov. Preto som ho oslovil s ponukou, či by nebol ochotný sa na týchto dvoch kapitolách podieľať. Ponuku s veľkou ochotou prijal. Vďaka tomu sú viaceré lokality obohatené o nové informácie a obrazovú prílohu, ktoré v pôvodnom rukopise chýbali. Stal sa tak dôležitým odborným konzultantom dvoch hlavných kapitol a nepochybne aj garantom po ich odbornej stránke.

Poklad strieborných mincí nájdený v Hybiach v r.2006 (foto: M.Furman)

Nesmierne dôležitou osobou pri tvorbe publikácie bola Mgr. Noémi Laczková, historička Pamiatkového úradu SR. Bez nej by publikácia neobsahovala množstvo archívneho materiálu a úryvkov historických článkov písaných pôvodne v maďarčine. Počas vzájomnej spolupráce preložila desiatky odborných a novinových článkov, archívnych dokumentov, listín, častí prírastkových katalógov a rôznych iných správ. Výrazným podielom tak prispela k obohateniu kapitoly „Objavovanie dávnej minulosti Liptova“. Táto časť totiž vo veľkej miere zahrnuje jej neľahkú prácu. Maďarčina 19. storočia je omnoho náročnejšia na preklad ako súčasná podoba tohto jazyka, obzvlášť pri odbornom texte, ktorým archeologický „jazyk“ nepochybne je. Koncom roku 2015 som podal žiadosť o poskytnutie dotácie na podporu projektu v roku 2016 z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v podprograme 1.3 „Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu“, v rámci programu „Obnovme si svoj dom na rok 2016“. Dotácia vo výške osemtisíc Eur bola schválená vo februári 2016. V ten istý mesiac bol zámer tvorby knihy prezentovaný aj na Združení miest a obcí okresu Liptovský Mikuláš, kde sa projekt stretol s veľkou ústretovosťou a výraznou podporou primátora Liptovského Mikuláša Ing. Jána Blcháča, PhD. Okrem mesta Liptovský Mikuláš prejavili záujem o knihu viacerí starostovia obcí tohto okresu. Žiaľ o meste Ružomberok a obciach v jeho územnej pôsobnosti sa to povedať nedá. Osobný e-mail s prezentovaním zámeru vydania knihy o Opevneniach Liptova adresovaný na všetky verejne dostupné oficiálne mailové adresy obcí okresu Ružomberok a osobitný list doručený priamo primátorovi mesta Ružomberok ostali bez akejkoľvek odozvy.

Práca na monografii prebiehala sústavne od polovice roku 2014. Štúdium archívnych materiálov v Liptovskom múzeu, Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, Archeologickom ústave SAV v Nitre a excerpty z odbornej literatúry neustále rozširovali predovšetkým kapitolu „Kalendárium“. Terénne obhliadky spojené neraz s prieskumom liptovských opevnení obohatili doteraz známe vedomosti publikované v odborných periodikách, v dvoch prípadoch – lokalita 3 a 39, doplnili neúplnú mozaiku hrádkov a hradísk o nové, doposiaľ neznáme lokality. Uvedomujem si, že počet lokalít prezentovaných v tejto publikácii nie je zďaleka úplný. Viaceré výšinné polohy, archeológom neznáme, poznajú amatérski hľadači s detektormi kovov. Poklady z nich sú dávno za hranicami Slovenska a my sa už nikdy nedozvieme podrobnosti o ich charaktere ani nálezové okolnosti. Napriek tomu v sebe živím  nádej, že táto publikácia osloví nejedného čitateľa k aktívnejšiemu prístupu a pozornosti svojho okolia, čím aspoň čiastočne zamedzí sústavnému ničeniu a okrádaniu nášho nesmierne bohatého kultúrneho dedičstva, ktoré nám môže závidieť nejedna krajina sveta.

Nádobky badenskej kultúry z eneolitu najdené na hradisku v Turíku (foto: V.Struhár)

Literatúra

Polla,B.: Archeológia na Slovensku v minulosti. Martin 1996.

Struhár, V.: Predstavitelia archeologického bádania na Liptove od druhej polovice 19. do konca 20. storočia. In: K.Dzuriak /J.Žatkuliak (Zost.): Prínos osobností Liptova pre históriu a súčasnosť. Liptovský Mikuláš 2000, s. 119–132.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3