Prvotný impulz k vzniku publikácie o opevneniach na Liptove mi dal v roku 2012 Ing. Ján Pavlík, PhD., v tom čase pôsobiaci v Regionálnej rozvojovej agentúre Liptov (RRA Liptov). Na pracovnom stretnutí koncipoval svoju víziu vytvorenia zoznamu archeologických nálezísk Liptova, ktoré majú potenciál byť sprístupnené a prezentované verejnosti s cieľom vytvoriť akúsi nadstavbu pre rozvoj cestovného ruchu. V tej dobe som ešte netušil, že prvotná práca bude zahŕňať všetky dovtedy známe výšinné lokality z okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Výsledkom vzájomnej dohody medzi agentúrou a Krajským pamiatkovým úradom Žilina bolo vytvorenie práce s názvom „Hradiská a hrádky na Liptove“ ako materiálu pre potreby agentúry RRA Liptov a podkladu pre publikáciu o vybraných archeologických lokalitách Liptova. Podieľala sa na nej okrem mňa aj Mgr. Katarína Vlaszatá, archeologička Krajského pamiatkového úradu Žilina. Tvorbu brožúrky pre účely rozvoja turistického ruchu mala vo svojom zámere samotná agentúra. Pôvodný rukopis obsahoval krátky návod na používanie publikácie, stručný opis základných vývojových etáp a definíciu archeologických kultúr spomínaných v práci. Jadro tvoril zoznam archeologických nálezísk približne v takej forme, v akej je prezentovaný v tejto publikácii. Kapitoly „Objavovanie dávnej minulosti Liptova“ a „Kalendárium“ rukopis v prvej fáze neobsahoval. Časom, zhruba v polovici roku 2014, keď sa ukázalo, že na tvorbe brožúrky o vybraných archeologických lokalitách sa z agentúry nemá kto reálne podielať a hrozilo, že celý projekt zanikne, som začal uvažovať nad prepracovaním pôvodného rukopisu, predovšetkým jeho úprave. Rozhodol som sa doplniť informácie o nálezoch zo zahraničných múzeí a pridať kapitolu o dejinách výskumu. Takto začala práca na súčasnej podobe monografie. Štúdium archívnych dokumentov a získanie množstva veľmi zaujímavého materiálu prirodzene vyústilo k tvorbe samostatnej rozsiahlej kapitoly o archeologických aktivitách na celom Liptove – tzv. „Kalendárium“, ktoré získalo podobu stručných, chronologicky radených správ s odvolávkami na pôvodný zdroj informácií. Uvedomoval som si, že základné dve kapitoly – „Okres Liptovský Mikuláš“ a „Okres Ružomberok“ môže najlepšie doplniť a skorigovať PhDr. Karol Pieta, DrSc., dlhoročný vedúci pracovník AÚ SAV Nitra a archeológ, ktorý v súčasnosti najlepšie pozná osídlenie Liptova, nehovoriac o tom, že na archeologických výskumoch Liptova strávil asi najviac času zo všetkých profesionálnych archeológov. Preto som ho oslovil s ponukou, či by nebol ochotný sa na týchto dvoch kapitolách podieľať. Ponuku s veľkou ochotou prijal. Vďaka tomu sú viaceré lokality obohatené o nové informácie a obrazovú prílohu, ktoré v pôvodnom rukopise chýbali. Stal sa tak dôležitým odborným konzultantom dvoch hlavných kapitol a nepochybne aj garantom po ich odbornej stránke.