Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Halštat
Od: Susanne Stegmann-Rajtár

Hradisko Smolenice-Molpír a jeho stredoeurópsky význam

Halštatská keramika z hradiska

Výšinné hradisko na návrší Molpír v katastri obce Smolenice (okr. Trnava), ktoré leží na východnom úpätí  Malých Karpát, patrí k najvý-znamnejším náleziskám staršej doby železnej (halštatskej) v stredo-európskej oblasti. Hoci lokalita bola osídlená aj v iných obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej a stredoveku, najintenzívnejšie bola obývaná  práve v uvedenom období, teda v 7. a na začiatku 6.storočia pred Kr. 

Výskum tejto pamiatky realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v rokoch 1963 až 1971 pod vedením Mikuláša s Sigrid Dušekových. Opevnený areál hradiska má veľkosť približne 12 ha a člení sa na tri časti: na prvé a druhé predhradie a na najvyššie polo-ženú centrálnu časť, tzv. akropolu, ktorá bola preskúmaná takmer celá. Tu sa postupne odkryli nasledovné objekty: pevnostný múr III s dvomi bránami a s kruhovitou vežou na jeho vonkajšej časti, 62 stavieb, 7 pecí, kultové miesto a cisterna. 

Letecká snímka Molpíra (foto: I.Kuzma)
Rekonštrukcia základov vstupnej brány III.

Kamenná a drevozemná architektúra opevnenia a vnútornej zástavby, ako i veľká koncentrácia nálezov z objektov, často i veľmi vzácnych naznačujú, že Molpír bol mocenským a politickým centrom s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Keď chceme iba stručne vymenovať hlavné kategórie nálezov vyrobených z bronzu, železa, zvieracích kostí, parohoviny, kameňa, ale tiež jantáru a skla ako aj iného materiálu, ktoré pochádzajú najmä z centrálnej časti hradiska, treba spomenúť rôznorodé šperky, ozdoby a súčasti odevu, nástroje, náradie, zriedkavejšie súčasti výzbroje, ďalej súčasti konského postroja, fragmenty bronzových nádob ako aj ich hlinené napodobeniny, rôzne predmety z hliny - prasleny, tkáčske závažia, rôzne idoly, ako i veľké množstvo tvarovo a výzdobne rozmanitej keramiky.  V roku 1990 bolo toto významné archeologické nálezisko vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. 

Kresebná rekonštrukcia hradiska

Medzi najdôležitejšie zvyšky kamenných architektúr patrí pevnostný múr medzi druhým nádvorím a akropolou, vstupná brána na akropolu a vonkajšia veža pevnostného múru. Hradisko je ohraničené vonkajším opevnením, ktoré pozostáva z kamenno- hlinitého valu, ktorý na určitých miestach vystriedal kamenný múr. Vnútorný areál je rozdelený systémom valov a múrov na tri nádvoria. Fortifikácia, najmä časť obkolesujúca tretie nádvorie, pozostávala z mohutného, 2 m širokého kamenného múru a zo zemného násypu s drevenou komorovou konštrukciou, tiež so šírkou 2 m, ku ktorej boli z vnútornej strany pristavané tesne vedľa seba v jednom rade obydlia a výrobné objekty. Vstupná brána na akropolu mala šírku 2 m, po oboch jej stranách sa nachádzali veže s veľkosťou 2 x 4 m, ktorých výška pôvodne dosiahla asi 3 m. Predpokladá sa, že na múre a tiež na oboch vežiach sa nachádzala palisáda. Neďaleko brány, z vonkajšej strany múru, bola pristavaná ďalšia, strategicky významná veža.

Rekonštrukcia kamenného múra, komorovej konštrukcie a obytného domu.

Obytné domy mali prevažne obdĺžnikovitý tvar s rozmermi 6-10 x 3-3,5 m. Boli medzi nimi zrubové aj kolové stavby. Domy s kolovou konštrukciou mali steny vypletené prútmi a obmazané hlinou z oboch strán. Hradisko na Molpíre mohlo mať pôvodne okolo 600 až 700 obyvateľov. Medzi domami sa nachádzalo aj kultové miesto s veľkosťou 20 x 5-6 m, ktoré bolo pôvodne prestrešené a jeho stena smerom do areálu hradiska bola vytesaná do skaly. Na zásobovanie obyvateľov hradiska vodou slúžil blízky prameň a doplnkovým zdrojom vnútri opevneného areálu bola cisterna s dĺžkou stien 5,5 x 5,5 m a hĺbkou 1,3 až 1,6 m, vytesaná do skalného podložia.

Bronzové náramky

Materiálna kultúra obyvateľov bola nielen bohatá, ale práve vďaka blízkym a vzdialeným kontaktom aj rôznorodá a svojbytná. Niektoré nálezy sú importami zo severoitalského a východoalpského prostredia, napr. bronzové prilby bojovníkov alebo niektoré typy spôn, ktoré patrili k odevu žien. Medzi najdôležitejšie predmety, ktoré sa našli počas výskumu patria rôzne ozdoby tela a odevu, šperky, zbrane a súčasti výzbroje i konského postroja. Veľká koncentrácia týchto nálezov mimoriadneho významu zo skúmaných objektov dovoľujú vysloviť myšlienku, že toto miesto obývala skupina vyvolených žien a mužov s vysokým sociálnym postavením. Hradisko zaniklo pravdepodobne náhle pri katastrofe, v dôsledku čoho sa zachovalo na mieste s mohutnou deštrukčnou vrstvou množstvo predmetov dennej potreby a inventára obydlí. Z náleziska pochádza aj veľké množstvo bronzových hrotov šípov tzv. skýtskeho typu, ktoré používali jazdecko-nomádske skupiny obyvateľstva z východokarpatskej oblasti.

Bronzové šatové spínadlá
Prasleny (foto: Trnavský hlas)

Niekoľko stoviek praslenov svedčí o tom, že pradenie patrilo ku každodennej činnosti obyvateľov hradiska. Okrem výroby priadze bolo aj zhotovovanie textilu veľmi dôležitou hospodárskou činnosťou. Početné nálezy tkáčskych závaží v niektorých objektoch dokladajú existenciu tkáčskych stavov. Zaujímavým nálezom sú aj zdobené tkáčske závažia - idoly, ktoré neboli súčasťou tkáčskeho stavu a ich umiestnenie v obydliach malo iný význam. Ide o ojedinlé, bohato zdobené závažia - idoly, ktoré boli nositeľmi osobitej symboliky a dokladajú kultový význam tkania. Mimoriadny význam z hľadiska umeleckého prejavu majú dve figurálne zdobené tkáčske závažia - idoly, pochádzajúce z domu 17, ktorá je výnimočná aj svojou polohou oproti vonkajšej kruhovitej veži pevnostného múra III.

Závažia so štylizovanými vtákmi a figurálnymi motívmi

Závažie 1 - je na všetkých stranách zdobené štylizovanými symbolmi vodných vtákov a poukazuje na prežívanie dávnych tradícií z doby bronzovej. V priestore brány IV sa našiel bronzový tyčinkovitý závesok so štylizovanými hlavičkami kačičiek. Závažie 2 - má na jednej strane zobrazenú štylizovanú ľudskú postavu. Zrejme ide o predstaviteľa kultu a nositeľa magickej sily. Muž - bojovník je reprezentant vrchnej vrstvy spoločnosti, možno i kmeňový náčelník, ktorý je zobrazený práve v okamihu, keď vykonáva rituálny, či nábožensko- kultový obrad, spojený pravdepodobne i s obetou. 

Zuhoľnatené vlnené šnúrky nájdené počas výskumu (zväčšené).

Centrálny význam v náboženskom živote obyvateľov Molpíra nepochybne zohrávalo kultové miesto, situované medzi domami 35 a 36. I tu sa našli dve zdobené a jedno nezdobené tkáčske závažie. V jeho západnej časti sa odkryli tri obetné miesta ohraničené kameňmi, medzi ktorými sa našli aj zvyšky detských kostier.

Trojitá, zrejme kultová nádobka

Z nálezového súboru sa zachovali početné celé nádoby a tiež obrovské množstvo črepov. Medzi charakteristické typy patria veľké nádoby - zásobnice, ktoré slúžili na uskladnenie obilia a potravín. Ďalej sa našli rôzne typy hrncov, šálok, mís a tanierov. Mnohé z nich sú zdobené tuhovým maľovaním, rytými líniami, žliabkami alebo plastickou výzdobou. Významné postavenie hradiska spočíva v tom, že leží na rozhraní dvoch kultúrnych okruhov - východohalštatského a lužického. To sa odzrkadľuje predovšetkým v keramickom nálezovom materiáli, v ktorom sú zastúpené tak tvary nádob ako aj výzdobné prvky, charakteristické pre obidva kultúrne okruhy.

Keramický sortiment z Molpíra

Možno konštatovať, že na formovaní materiálnej kultúry obyvateľov Molpíra v rámci východohalštatského okruhu sa výrazne podieľala kalenderberská skupina ako aj halštatská skupina stredného a severovýchodného Zadunajska. K niektorým typom veľkých zásobníc nachádzame paralely až v štajersko-juhozápadopanónskej oblasti. Práve keramika výrazným spôsobom dokladá stretávanie sa blízkych i vzdialených kultúrnych vplyvov, ktoré sú pre hradisko také charakteristické.  

Skýtsky čakan a bronzové trojboké strelky (foto: Trnavský hlas)

Náhle opustenie hradiska v dôsledku katastrofickej udalosti spôsobilo, že väčšina keramických nádob a najrôznejších predmetov prevažne z bronzu, železa, kostí a parohoviny sa zachovala priamo na podlahách odkrytých domov. Jednotlivé skúmané objekty však boli na mnohých miestach zničené mladším osídlením, najmä v laténskom a stredovekom období, preto je interpretácia nálezovej situácie pomerne zložitá a nie vždy jednoznačná. Nález niekoľkých stoviek (okolo 700) rôznych typov bronzových hrotov šípov tzv. skýtskeho typu naznačuje, že ho zničili jazdecko-nomádske skupiny obyvateľstva (Skýti alebo príbuzné kmene), ktoré na juhozápadné Slovensko prichádzali už v 2. polovici 7. storočia pred Kr. z východokarpatskej oblasti (Sedmohradsko).

Trojboká - tzv. skýtska strelka odkrytá pri výskume. Foto: S.Stegmann-Rajtár

Literatúra

Dušek,M.–Dušek,S.: Smolenice-Molpír. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. I. Nitra 1984.

Dušek,M.–Dušek,S.: Smolenice-Molpír. Befestigter Fürstensitz der Hallstattzeit. II. Nitra, 1995.

Stegmann-Rajtár,S.: Vývoj stredodunajských popolnicových polí v neskorej dobe bronzovej (HaB) a vznik halštatskej kultúry. Slov. Arch. 1994, 319-333.

Stegmann-Rajtár,S.: Kultúrne vzťahy halštatského hradiska Molpír pri Smoleniciach na príklade hlinených predmetov kultového charakteru. Pravěk NŘ 10, 2000, 457-471.

Stegmann-Rajtár,S.: Smolenice-Molpír. Reallex. Der Germanischen Altertumskunde 29, Berlin – New York 2005, 146-156.

Stegmann-Rajtár,S.:  Spinnen und Weben in Smolenice-Molpír. Ein Beitrag zum wirtschaftlichen und religiös-kultischem Leben der Bewohner des hallstattzeitlichen "Fürstensitzes". Slov. Arch. 46-2, 1998, 263-287.  

Ludwig,K.-Tirpák,J.-Stegmann-Rajtár,S.: Geofyzikálna prospekcia a obnovený systematický výskum na akropole v smoleniciach-Molpíre. Štud. Zvesti AÚ SAV 47, 2010, 41-51.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3