Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Rím a sťahovanie národov
Od: V.Struhár

Germánske kniežacie hroby z Ostrovian a Cejkova

Ostrovany I. - časť zlatej výbavy (podľa T.Kolníka)

Nedávny nález kniežacej hrobky z Popradu-Matejoviec nás upozornil na dôležitú skutočnosť, že aj odľahlejšie oblasti barbarika, vzdialené od centier boli na sklonku antiky výrazne ovplyvnené  neskoroantickou kultúrou. Bohatstvo nálezov z tohto obdobia je dôkazom, že aj na severnom a východnom Slovensku žila germánska nobilita prezentujúca okázalý životný štýl, ktorá obľubovala prestížne predmety a luxusný tovar rímskej proveniencie. Jedinečným svedectvom vysokej spoločenskej a ekonomickej úrovne miestnej kniežacej aristokracie sú popri už spomínanej hrobke veľmoža predovšetkým nesmierne bohaté hroby z Cejkova a Ostrovian.

Ostrovany I. - zlatá spona (zdroj internet)

Prvý z dvoch hrobov sa našiel v roku 1790 vo východoslovenskej obci Ósztrópataka, dnešné Ostrovany v okrese Sabinov a dnes je uložený v Umelecko-historickom múzeu vo Viedni. Okolnosti jeho objavenia popísal archeológ a uhorský poslanec Ferenc Pulszky, ktorý píše: ..dvaja roľníci ktorí keď išli do kostola si vyzuli čižmy aby prebrodili rieku, pričom jeden z nich zbadal v povodňou odvalenom brehu čosi lesklé, z čoho sa vykľul nakoniec poklad. Roľníci si poklad nenechali, lebo vtedajší majiteľ pozemku im ho odobral. Poklad sa však nedostal do zbierok vtedajšieho viedenského Antického kabinetu vcelku, komisia povyberala a odkúpila iba niektoré výnimočné artefakty, konkrétne:

1.Zlatý nákrčník s bohato členeným uzáverom

2.Zlatý náramok

3.Honosná spona s trojvrstvovým ónyxom a zlatými retiazkami

4.Zlatá kolienková spona s nápisom VTERE FELIX

5.Zlatá granulovaná cibuľkovitá spona zdobená filigránom

6.Zlatá spona

7.Vysoký pohár z tepaného zlata

8.Strieborná šálka s vlysom – motívmi grifa útočiaceho na jeleňa a pantera zabíjajúceho somára, ľudskými maskami a tvárou boha Dyonýza

9.Strieborný tanier s vrúbkovaným okrajom s pozlátenou výzdobou viniča zdobený technikou niela a tauzie

10.Strieborná lyžica

11.Skladacia bronzová trojnožka s držadlami v tvare levích láb

12.Veľká strieborná dácka spona (jej príslušnosť k pokladu je sporná)

Prekvapujúce je nielen zloženie depotu, ale tiež celková váha, keď zlaté a strieborné predmety vážili takmer 2,5 kg. To však nebol celý objem tohto neuveriteľného pokladu, ďalšie výnimočné nálezy mali byť predané do súkromnej zbierky známeho zberateľa umeleckých predmetov M.Viczaya, k čomu však nedošlo. Je preto obrovskou stratou pre archeológiu, že ďalšie skvosty boli v roku 1799 roztavené, medzi nimi aj ďalší zlatý pohár, štyri zlaté spony, zlatý drôt, štyri strieborné misky, strieborná lyžička, ako aj niekoľko strieborných fragmentov. Celková váha týchto stratených predmetov bola neskutočných 10,3 kg ! Dokopy tak poklad obsahoval viac ako 13 kg predmetov z drahých kovov, čo z neho robí jeden z najveľkolepejších hromadných nálezov z obdobia antiky v rámci celej strednej Európy.  A to nie je ani zďaleka celý príbeh.

Ostrovany I. - skyfos typu Meroe (podľa J.Jílka)
Výzdoba skyfosu (podľa J.Jílka)
Výzdoba skyfosu (podľa J.Jílka)
Ostrovany II. - zlaté predmety z hrobu (podľa T.Kolníka)

Iba nedávno sa vďaka úsiliu maďarského historika Pétra Proházsku z Národného múzea v Budapešti podarilo potvrdiť, že sa v tomto prípade jednalo iba o prvú časť nesmierne bohatého germánskeho hrobu (Ostrovany I), ktorého druhú časť našli o takmer trištvrte storočie neskôr 22.apríla 1865 (Ostrovany II). V hĺbke takmer 4 metre na rovnakom mieste na brehu Torysy objavil statkár J.Bánó niekoľko skvostných predmetov, takže sa rozhodol tam ďalej kopať. Zaujímavé je, že predmety podľa neho ležali pod kamennou konštrukciou, takže sa domnieval ( a právom) že našiel rímsky kniežací hrob. Prostredníctvom archeológa Imre Henszlmanna sa predmetné nálezy dostali do Nemzeti múzeum v Budapešti To že išlo o hrob potvrdzuje aj skladba nálezov: popri fragmentoch lebky sa našla zlatá minca, takmer zachovalé drevené vedro obsahujúce tri drevené šálky na pitie, 10 zlatých spôn a 2 nákrčníky, dve strieborné spony a dve lyžičky, fragment nožníc, na rukách mal mŕtvy zrejme zlaté prstene, zlatá brošňa, 6 strieborných nádob, dva zlaté kalichy, na drieku mal podľa dochovaných praciek určite opasok. Hrobovú výbavu ďalej tvorili 3 sklené misky, bronzová trojnožka, kostený hrebeň, nôž. Všetko štandardné súčasti bohatých germánskych hrobov, aké poznáme aj z územia JZ Slovenska. Jedinečným dokladom antického kovotepectva boli zvyšky zlatých plieškov s figurálnou výzdobou, ktoré boli, ako sa ukázalo pri novovekom výskume, zdobenými časťami konského sedla. Na základe porovnania obsahu hrobu s podobnými dobovými pohrebiskami, ale tiež nálezu dôležitého datovacieho  prostriedku – zlatej mince Herennie Etruscilly, manželky cisára Traiana Decia (vládol v rokoch 249-251) je možné zaradiť tento nálezový celok, teda obe časti jedného hrobu, do obdobia rokov 270-290 nášho letopočtu.

Ostrovany II. - minca Herennie Etruscilly

Bohatstvom nemenej porovnateľný s ostrovanským nálezom je iný hrob, ktorý sa v roku 1855 našiel v Cejkove (okr. Trebišov) pri kopaní jamy na zemiaky. Podobne ako v predchádzajúcom prípade aj tento celok sa dostal do zbierok Antického kabinetu vo Viedni. Výpočet kolekcie predmetov je tiež mimoriadne široký. Našlo sa tu 69 kusov zlatých puklíc a hviezdičiek, asi nášiviek na odev, zlatý nákrčník so skleneným očkom, masívny zlatý náramok, päť zlatých kosoštvorcových záveskov s retiazkami, štyri malé zlaté závesky zdobené granuláciou, päť zlatých rúrok, zlatá tyčinka, strieborný prsteň s ónyxovou gemou s motívom sediaceho zajaca.

Cejkov. Obsah hrobu podľa B.Novotného
Cejkov. Náhrdelník s očkom (zdroj internet)

Ďalej sa tu našli fragmenty strieborných spôn, šesť sklenených perál, osem jantárových príveskov, kostený hrebeň, bronzové okutie dreveného vedra, bronzové tepané cedidlo, masívna bronzová kanvica, bronzová tepaná misa s držadlami v tvare kozorožcov, hlinená nádoba s vkolkovanou výzdobou, hlinený krčah s miskou, plochá misa zo skla (ďalšie zlomky sklenej nádoby pochádzali zo vzácneho diatretového skla), bronzový kľúč, 19 sklenených hracích kameňov a prevŕtaný kel diviaka. Okázalý odev mŕtveho, ako aj hrobová výbava a predmety osobnej spotreby sú nepochybným dôkazom príslušnosti pochovaného k najvyššej spoločenskej vrstve miestneho germánskeho obyvateľstva. Hoci v súbore sa nachádzala aj medená napodobenina strieborného denára Antonína Pia (138-161), datovanie celého celku na základe šperkov možno položiť do neskoršieho obdobia, pravdepodobne na koniec 3. až na začiatok 4. storočia.

Náhrdelník z Cejkova
Spony
Drevené vedro

Obidva hrobové celky z južnej časti východného Slovenska patria k najreprezentatívnejším neskororímskym pamiatkam nielen na našom území. Svojim bohatstvom sú porovnateľné s pohrebmi príslušníkov najvyššej rímskej nobility, je možné tušiť, že väčšina predmetov pochádza z popredných dielní antického sveta, je tu však možné badať aj sarmatské vplyvy, na druhej strane však keramika vykazuje štandardné parametre miestnej hrnčiarskej produkcie. Je nesporné, že v hroboch z Cejkova a Ostrovian boli pochovaní významní jedinci (v Cejkove súdiac podľa skladby šperkov sa asi jednalo o ženu), ktorým po smrti prejavili úctu vložením reprezentatívnej hrobovej výbavy. Rovnako okázalé boli zrejme ich posmrtné rubáše, okrem zlatých a strieborných šperkov mohli byť obkladané zlatými nášivkami, nemenej veľkolepé boli zrejme aj ich topánky. Bronzové a strieborné príbory a riad sú pozostatkom po zvyškoch pohrebnej hostiny, napokon kultúra „konzumu“ pri ktorej sa jedlo a nápoje podávali počas spoločenských banketov je tradičnou súčasťou sociálne diferencovaných kultúr prakticky už od praveku. To že germánska spoločnosť bola rozdelená na kniežaciu vrstvu (podľa antických autorov „reges“ alebo „duces“) je nesporný fakt, napokon honosné hrobky kvádskych náčelníkov zo západného Slovenska sú toho dobrým príkladom. Avšak tu bohatstvo miestnej germánskej society vyplývalo zo strategickej polohy kvádskeho panstva na strednom Dunaji, ktoré kontrolovalo dôležitý úsek podunajskej a jantárovej cesty. Odkiaľ však pramenilo bohatstvo obyvateľov germánskych – azda vandalských sídlisk ďaleko od hraníc rímskej ríše, ktorí obývali Východoslovenskú nížinu?

Keramické nádoby z Cejkovského hrobu (foto AÚ SAV v Nitre)

Táto časť nášho územia bola už od praveku pod výrazným vplyvom kultúr, ktoré sídlili v hornom Potisí, odkiaľ sa šírili povodiami riek ďalej na sever. Už na prelome letopočtov mali tu výrazné postavenie kmene Dákov, ktoré asimilovali aj pôvodné keltské obyvateľstvo. Dácke pamiatky na východnom Slovensku vystupujú ešte aj v 2. storočí, kedy už na území Dácie jestvovala rímska provincia. Do zmiešaného keltsko-dáckeho prostredia prenikli od severu už v prvom storočí nositelia przeworskej kultúry, ktorí zvyknú byť stotožňovaní s germánskymi Vandalmi. Vzniká štruktúra vidieckych sídlisk, na ktorých prebiehala intenzívna remeselná produkcia, rozšírená tu bola najmä výroba kvalitnej, na kruhu točenej keramiky s kolkovanou výzdobou. Obyvateľstvo žilo v otvorených osadáchv blízkosti vodných tokov, kde prebiehala bežná hospodárska činnosť (Blažice, Šebastovce-Barca, Prešov, Seňa), charakteristické príbytky mali zahĺbenú podlahu a šesťkolovú konštrukciu. Používalo rímske mince a vo veľkej miere aj spony, šperky a predmety dennej spotreby, ktorých pôvod treba hľadať skôr v oblasti stredného Podunajska, kde prosperovali mnohé remeselnícke špecializované dielne. Miestna výroba sa zrejme obmedzovala najmä na železiarstvo, pričom nie je vylúčený určitý podiel pôvodných keltských, snáď kotínskych kmeňov na čiernej metalurgii. Kotíni boli nositeľmi púchovskej kultúry, ktorá sa rozprestierala na západe, na Spiši úspešne prekvitala ešte aj v mladšej dobe rímskej. Zdá sa, že germánske obyvateľstvo svojich mŕtvych pochovávalo, najmä v staršej dobe rímskej žiarovo, predpokladať sa dá aj navršovanie mohýl. Hrobových celkov však nie je veľa. Výnimkou sú práve spomínané kostrové hroby z Ostrovian a Cejkova, chronologicky však spadajú do mladšej doby rímskej. Tie dokazujú veľmi intenzívne kontakty barbarov s prostredím Rímskeho impéria, ktoré  mohli mať rôzne formy. Intenzívne kontakty medzi Vandalmi a Rimanmi sledujeme najmä od markomanských vojen, keď Vandali (Hasdingovia) boli spolu s Jazygmi a kmeňmi Búrov spojencami Rimanov proti Markomanom ohrozujúcim rímsky limes od severu.

Rímske mince z Prešova (podľa E.Kolníkovej)

Je možné predpokladať, že prestížny provinciálny tovar sa mohol dostať do rúk germánskych veľmožov ako tzv. keimelia – dary zabezpečujúce si náklonnosť, resp. potvrdzujúci určitý  vazalský vzťah. O takýto tovar bol v barbarskom prostredí vždy mimoriadny záujem. Niektoré kusy, ako napr. strieborné nádoby z Ostrovian (medzi nimi sa nachádzal aj skyfos typu Meroe) boli vyrobené už v prvej polovici 2. storočia a boli vlastne starožitnosťami. Mohlo ísť teda aj o dedičný majetok, ktorý si predávali príslušníci kniežacej rodiny. Druhá možnosť je, že si takto Rimania zabezpečovali vlastnú ochranu, nakoľko germánsky element predstavoval v posledných storočiach trvania  rímskej ríše zásadnú hrozbu, čo sa prejavilo počas vlády cisára Aureliana (270-275) nebezpečným vojenským konfliktom, ktorý ukončila až mierová zmluva. Luxusný antický tovar prúdil teda aj hlboko do barbarského zázemia, do úvahy pripadá tiež výmenný obchod, alebo jednoducho ako korisť vojenskej výpravy, či odmena za služby barbarov v rímskom vojsku. Obidva hroby však určite patrili príslušníkom vandalskej aristrokracie, alebo tzv. družiníkom, čo bola najbližšia komunita vládnucej dynastie, vojenskí vojvodcovia a najvyšší hodnostári. Používaním a vlastníctvom prestížnych predmetov sa snažili napodobňovať okázalý životný štýl dvorov Rímskej ríše a demonštrovať tak svoju prevahu nad zvyšným poľnohospodárskym a remeselným obyvateľstvom.

Vandalskí veľmoži (resp. kňažné) pochovaní v hroboch v Ostrovanoch, Cejkove a napokon aj v Poprade-Matejovciach patrili určite k elite spoločnosti a po smrti im bola prejavená najvyššia úcta. Do hrobky boli uložení nielen v nákladnom a bohato zdobenom oblečení, ale tiež s patričnou pohrebnou výbavou hodnou kráľov, ktorá vlastne vyšla na svetlo sveta vo všetkých troch prípadoch iba vďaka šťastnej náhode. A hoci hrobka v Poprade bola takmer celá vykradnutá, analogické pohreby z východného Slovenska dávajú tušiť, aké bohatstvá sa v nej museli pôvodne ukrývať.

Germánsky veľmož v predstave maliara Ľ.Baláka

Literatúra

Beninger,E.: Der Wandalenfund von Czéke-Cejkov. Annalen des Naturhistorischen Museums in Wien 45, 1931, 183-224.

Jílek,J.: Několik poznámek ke skyfům typu Meroe z Krakovan - Stráží a Ostrovan. SPFFBU M 10-11, 2005-2006, 75-103. 

Kolník,T.: Germánsky hrob z Ostrovian. Pamiatky a múzeá 1/2008, 66-71.

Kolník,T.: Stráže und Ostrovany/Osztrópataka - einige Anmerkungen und Anregungen zu den spätkaiserzeitlichen Gräbern der germanischen Elite in der Slowakei. Archaeologia Austriaca 96/2012, 101-114.

Kolníková,E.: Rímske mince na Slovensku. Bratislava 1980.

Prohászka,P.: Das vandalische Königsgrab von Osztrópataka (Ostrovany, SK). Budapest 2006.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3