Hradisko Neštich, tak znie oficiálny názov pozoruhodnej národnej kultúrnej pamiatky situovanej na horskom výbežku nad Svätým Jurom, ležiacej v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Naproti nej, na opačnej strane údolia, nad ktorým sa vypína, leží hrad Biely Kameň. V lesnom poraste hradisko ľahko identifikujete vďaka mohutným, výborne zachovaným valom a priekopám akropoly a dvoch mladších predhradí. V súčasnej dobe na hradisku vykonáva výskum Malokarpatské múzeum v Pezinku, kde autor príspevku pôsobí ako archeológ.

Prvé doklady pohybu ľudí na  mieste budúceho hradiska zastupujú ojedinelé bronzové výroby zastúpené zlomkom kosáka a dýky zo začiatku strednej doby bronzovej (16.-15.stor. pred n.l.). Prvé sídelné aktivity v priestore zaznamenávame v halštate, v čase  kalendereberskej kultúry (8.-6. stor. pred n.l.), pričom ich zastupujú  obydlia - zemnice,  keramické zlomky nádob a prasleny na výrobu nití. Nemožno vylúčiť, že prvé opevňovacie aktivity výšiny náležia už do doby halštatskej. Dobu laténsku na (5.-1. stor. pred n.l.) reprezentujú spony z 1. stor. pred n. l., posledným prírastkom z tohto obdobia je drobná minca severoslovenského typu. V dobe rímskej a v dobe sťahovania národov (1.-6. stor. n.l.), priestor hradiska slúžil Germánom minimálne ako refúgium. Ich prítomnosť dokladajú najmä rímske mince a nálezy spôn. Zaujímavým nálezom je fragment skleného zdobeného predmetu v tvare praslenu, datovaného rámcovo do 6.-7. storočia, ktorému sa pripisuje úloha ženského amuletu. Ide o ukážkový príklad importovaného výrobku z územia Franskej ríše.

Na severovýchode bola dreveno-hlinitá hradba spolu s priekopami zdvojená, v mieste medzi prvým s druhým predhradím dokonca trojitá. Výška hradby miestami i dnes dosahuje od dna priekopy okolo 11 m. Ide teda o mohutné a rozľahlé horské centrum, zrovnateľné napríklad s hradiskom v Bojnej. Je zaujímavé, že bolo väčšie ako hradiská na devínskom a bratislavskom hradnom vrchu. Zdá sa, že svätojurské hradisko bolo výrazným bodom v obrane bratislavskej oblasti a v postupe cudzích vojsk do Nitrianska. Je teda pravdepodobné, že mohlo zažiť viaceré vpády Frankov na Veľkú Moravu. Dokladom pohnutých čias môžu byť najmä nájdené zbrane - hroty kopijí/oštepov a množstvo hrotov šípov. Indíciou po niekdajších bojoch, azda s Frankami či medzi panovníkmi vo vnútri krajiny, prípadne s maďarskými kmeňmi môže byť prestavanie prvého valu predhradia a zrejme aj to, že opevnenie akropoly, podľa Ľ. Kraskovskej, zasiahol požiar.

Popri rôznych typoch objektov sú dokladmi po bežnom živote ľudí najmä početné nálezy keramiky. Existenciu rôznych vrstiev spoločnosti zas naznačujú nálezy zväčša kovových šperkov, niekedy postriebrených a pozlátených (náušnice, gombíky, prstene, koráliky a lunicovitý závesok z náhrdelníkov), súčasti výstroje a výzbroje, najmä hroty šípov, kopijí, krúžky z brnení, nože s krvnou ryhou, skvostný strmeň, ostroha, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov. Pozornosť si zasluhujú tiež pracovné nástroje (pílky, zrejme vrták, hladidlá, kováčske kliešte), zaujímavé sú i početné nálezy železnej trosky, poľnohospodárske nástroje  (radlica, otky-motyky, kosáky), nožíky, ocieľky, nožnice, rybárske háčiky, sekerovité hrivny, kľúče, keramické prasleny, tkáčske závažia a kamenné brúsiky.

Svätý Jur a širšie okolie bol najneskôr do roku 1209 majetkom bána Čepana (Štefana). Najneskôr v tom čase jeho majetok spätne získal kráľ aby ho, ako hovorí darovacia listina Ondreja II, v roku 1209 daroval do rúk šľachtica Šebeša zo starobylého rodu Hunt-Poznan, u ktorých sa uvažuje ako o šľachte veľkomoravského, presnejšie nitrianskeho  pôvodu. Šebeš zrejme vybudoval na akropole svoje prvé, avšak len dočasné sídlo. Za jeho pozostatok sú považované vežovité stavby odkryté Ľ. Kraskovskou (7 x 7,4 m a 5,5 x 5,4 m), ktorá ich považovala za nárožia možnej palácovitej stavby. Jej tím preskúmal i maltou murovanú kamennú bránu a murovanú cisternu (3,4 x 3,5 m), napúšťanú vodou z prameňa vzdialeného vyše kilometra unikátnym keramickým potrubím, ktoré predstavuje v našom prostredí nóvum. Naopak analógie vidno v mediteránnom prostredí, konkrétnejšie v Itálii. Z týchto čias pochádza aj sivá keramika, hroty šípov, bronzový prsteň, ostrohy s kolieskovým bodcom a zdá sa, že aj objavené vinohradnícke nože. Nálezy týchto nožov na hradisku,  pozostatky po vinohradoch na svahu tesne pod ním a ich situovanie na spomenutej mape  z polovice 17. storočia naznačujú ešte aj iné možné využívanie hradiska v tomto čase, ako sme sa dosiaľ domnievali, a to hospodárske. Časť nájdeného archaického žarnova spájaného s týmto horizontom však môže rovnako dobre či dokonca pravdepodobnejšie súvisieť so slovanským obdobím.