Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Slovania a VM
Od: H.Chorvátová

Blatnicko-mikulčický horizont..... ako ďalej?

Ducové-Kostolec. Ostrohy z honosného hrobu (foto AÚ SAV v Nitre)

Keď odborník žije vo svojom probléme príliš intenzívne, začne sa na problém pozerať príliš úzko. Otázky nezainteresovaných ho prinútia pozrieť sa na skúmaný problém trochu inak a začne vnímať problematiku z ďalších uhlov. Možno práve terajšia diskusia o koncepcii blatnicko-mikulčíckého horízontu (BMH) ukáže, ako bol a možno stále je veľmi rozdielne vnímaný blatnicko-mikulčický horizont v českej, moravskej a slovenskej archeológii – najmä v otázke datovania – a objasní, prečo zmeny v nazeraní na absolútne datovanie BMH sa dostávali do slovenskej archeológie veľmi pomaly. 

J. Poulík vymedzil absolútne BMH do celej prvej polovice 9. storočia. BMH bol po umeleckej stránke charakterizovaný ako synkréza neskoroavarského umenia s karolínskym. Moravskí archeológovia niekedy vypúšťali pri charakteristike prvkov nového štýlu termín avarský a hovorili skôr o antických, či v šesťdesiatych rokoch o neskorokeszthelských prvkoch (Dostál 1966, 89).  Kultúrno-historicky bol BMH opísaný ako obdobie, počas ktorého nastupujú výrazné zmeny vedúce ku vzniku Veľkej Moravy. Pod zmenami sa uvádza zmena pohrebného rítu, kontakty s Franskou ríšou a počiatky christianizácii. BMH sa veľmi výrazne presadil i historiografii, pri výklade počiatkov Veľkej Moravy historici nezabudli spomenúť i BMH (Třeštík 2001, 110).

Veľkomoravská ríša (podľa Gurňáka 2004)

Tvorcami konceptu jednoznačne sú J. Poulík (1957; 1963) a B. Dostál (1965; 1966, 90). D. Bialeková vniesla nový rozmer - rozlíšenie dvoch fáz BMH a ešte užšie previazanie s historickými udalosťami (1980, 219). Staršia fáza podľa D. Bialekovej začínala od posledného desaťročia 8. storočia do konca vlády Karola Veľkého (814). Toto obdobie bolo podľa nej charakterizované zmenou pohrebného rítu, ojedinelou cirkuláciou neskoroavarských liatych kovaní, ojedinelý výskyt umeleckých prác z okruhu inzulárneho umenia a včasnokarolínske importy. Zároveň je to obdobie vzniku nadkmeňových útvarov a počiatkov christianizácie. V mladšom stupni dochádza k vzostupu staroslovanskej spoločnosti, vzniku Veľkej Moravy a rozvinutie umeleckej produkcie (814-840). Nástup Rastislava (846(?)) spájala D. Bialeková už s obdobím, ktoré označila ako klasický veľkomoravský horizont. V texte síce priamo nezmienila spojenie BMH s Pribinovým Nitrianskym kniežatstvom, ale v tabuľke v rámci politického vývoja je pri vymedzení BMH uvedené: „Pribinovo kniežatstvo“. Tu by možno bolo dobré zmieniť, že uvedená interpretácia vychádzala a stále vychádza najmä z výsledkov výskumu pobedimského hradiska (Bialeková1977). Nálezy kovaní z hradiska boli prisúdené blatnicko-mikulčickému okruhu. D. Bialeková vychádzala pri datovaní hradiska z dovtedy známej chronológie ostrôh. Upozornila na skutočnosť, že ostrohy typu III (označenie sa zhoduje ako u D. Bialekovej i u V. Hrubého) sú relatívne staršie ako ostrohy IV podľa Bialekovej a IA podľa V. Hrubého, ale naďalej akceptovala V. Hrubého absolútne datovanie ostrôh IA (typ IV podľa Bialekovej), pri ktorých sa ustálilo datovanie do polovice 9. storočia (Bialeková 1977, 150). Keďže na hradisku boli nájdené viaceré depoty s ostrohmi IV (IA) a viaceré exempláre sa našli i v  blízkosti valu a jeho reze, dospela D. Bialeková k záveru, že pobedimské hradisko bolo zničené po pričlenení Pribinovho teritória k Moravskému kniežatstvu.

Charakteristika a chronologické vymedzenie BMH D. Bialekovej sa dostalo do slovenskej historiografie. Rozvinula ho T. Štefanovičová v knihe Osudy starých Slovanov (1989): „Časové vymedzenie blatnicko-mikulčického horizontu sa opiera o uvedené historické udalosti. Jeho ťažisko možno položiť do obdobia 90. rokov 8. a prvých dvoch desaťročí 9. storočia, keď je v nálezoch výrazný prílev predmetov západného pôvodu a ich uplatnenie v domácej výrobe podľa vzorov. (...) Je to obdobie zjednocovania sa slovanských kmeňov do väčších územných celkov, obdobie vzniku moravského a nitrianskeho kniežatstva, keď na naše územie začína prenikať zo západnej oblasti kresťanstvo. Spojením oboch kniežatstiev do nášho prvého štátneho útvaru – Veľkej Moravy – blatnicko-mikulčický horizont doznieva.“. Tie drobné rozdiely oproti ponímaniu českých a moravských archeológov, najmä historická interpretácia horizontu, mali (majú) pre slovenskú archeológiu zásadný vplyv. Uvedený výklad a nesprávna chronológia ostrôh ovplyvnil i datovanie a následne interpretáciu niektorých hradísk. Najvýraznejšie sa koncept prejavil v nazeraní na vzťah hradísk Pobedim a Ducové. V ponímaní tradičnej chronológie bol predstavený nasledovný výklad: pobedimské hradisko bolo zničené pri vyhnaní Pribinu a Ducové vzniklo krátko na to, už ako prejav mojmírovskej moci: „Na Považí pravdepodobne pomerne skoro vzniklo opevnené sídlo nad obcou Ducové pri Piešťanoch. Po zničení pobedimského hradiska v 30. rokoch 9. storočia sa na ňom už život neobnovil v pôvodnom rozsahu, hoci niektoré osady pretrvávali a veľa nich vznikali nové. Mocenské stredisko sa však prenieslo na druhú stranu Váhu, kde na skalnej výšine v polohe Kostolec opevnili Slovieni znovu staršie praveké hradisko.“ Podobne T. Štefanovičová interpretuje i ďalšie hradiská. Uvedenú myšlienku nachádzame i v rozsiahlej publikácii J. Steinhübela Nitrianske kniežatstvo (2004), ktorý vychádzal z archeologickej literatúry a dôkladne ju preštudoval: „“Útok Moravanov bol prudký a bezohľadný a neodolali mu ani viaceré Pribinove hrady. Pobedim a Majcichov, (...), ako aj vzdialený Čingov na Spiši zničil oheň. Požiar, ktorý silne prepálil hlinu ich valov môžeme pripísať útočiacim Moravanom. Vtedy zanikla aj Ostrá Skala na Orave.“ Aj prvá interpretácia hradiska Bojná publikovaná v roku 2006 bola sformulovaná podľa uvedenej koncepcie dejín (Pieta – Ruttkay, A. – Ruttkay, M. 2006).

Vyšný Kubín-Ostrá skala. Praveké a veľkomoravské hradisko (foto V.Struhár)

Z uvedeného vyplýva, že dôsledky, ktoré vystupujú po spochybnení BMH, sú najmä v slovenskej archeológii dosť zásadne. S BMH je v podstate veľmi úzko spojené konštituovanie Nitrianskeho kniežatstva na čele s Pribinom. Odmietnutím chronologického zaradenia BMH do prvej tretiny až polovice 9. stor. sa nám na Slovensku vytrácajú mnohé artefakty,  ktoré boli považované za náplň Nitrianskeho kniežatstva. Slovenskí archeológovia BMH veľmi úzko previazali s existenciou moravského a nitrianskeho kniežatstva na rozdiel od moravských archeológov a českých historikov, ktorí BMH spájajú s celkovým formovaním Veľkej Moravy.

Nitra-Lupka. Veľkomoravský šperk (foto AÚ SAV v Nitre)

Prenášanie známych historických udalostí na datovanie archeologického materiálu výrazne ovplyvnilo chronológiu archeologických nálezov. Nie je to len problém slovenskej archeológie, ale takmer celého priestoru širšej strednej Európy. S daným problémom sa dnes boria archeológovia nielen v našom priestore, ale aj v nemeckej, rakúskej či maďarskej archeológii. Ešte pred druhou svetovou vojnou sa sformovala predstava o zániku avarských pohrebísk koncom 8. storočia. Rakúsky archeológ H. Mitscha-Märheim datoval pohrebisko v Münchendorfe rámcovo do 8. storočia. Nepredpokladal však pokračovanie pochovávania po roku 791. Absolútne datovanie vychádzalo z historických správ o vyvrátení Avarskej ríše Karolom Veľkým. Mienka vznikla pred mnohými systematickými výskumami z väčšiny lokalít a po druhej svetovej vojne sa v podstate pokračovalo v načrtnutom koncepte. Vyznievanie väčšiny avarských pohrebísk bolo datované do záveru 8. storočia, hoci v historických prameňoch sa Avari spomínali i ďalej a poslednýkrát k roku 822. Koniec 8. storočia, alebo termín okolo roku 800 sa stal pre archeológov medzníkom, kedy začali Slovania na území južnej Moravy, juhozápadného a priľahlých častí Rakúska ukladať do hrobov nespálené telá.

Je veľmi paradoxné, že napriek zmienkam o kontaktoch i konfliktoch medzi Avarmi a Slovanmi v písomných prameňoch, sa nepredpokladalo vzájomné premiešavanie kultúr a uvažovalo sa len o následnosti – po zániku avarských pohrebísk nastupujú tzv. veľkomoravské. Z. Čilinská sa snažila o zmenu datovania zánikového horizontu avarských pohrebísk na území Slovenska s presahom do prvých desaťročí 9. storočia, narazila však na zásadné odmietnutie archeologickej odbornej verejnosti (ústna informácia Z. Čilinskej). V deväťdesiatych rokoch sa začalo opatrne objavovať datovanie niektorých hrobov do 9. storočia. J. Zábojník vymedzil svoj posledný stupeň garnitúr opaskov SS IV do rokov „780-800 (825)“. 

Ducové-Kostolec. Veľkomoravské hradisko (www.kostolec-ducove.eu)

So zmenou datovania BMH si musíme položiť veľmi veľa otázok. Aké archeologické nálezy tvoria náplň prvej polovice 9. storočia? Ktoré hradiská môžeme bezpečne datovať do prvej polovice 9. storočia? Ktoré pokračujú ďalej do konca 9. storočia? Komu máme teraz pripisovať doteraz zmieňovaný zničujúci zánik mnohých hradísk, keď dendrodáta určili zánik valov na Pobedime a Bojnej až do záveru 9. storočia, prípadne začiatok 10. storočia? Sporu medzi Svätoplukovými synmi či maďarským kmeňovým zväzom? Isto nie je možné bez opätovnej analýzy predmety prisúdené BMH automaticky zaradiť do záveru 9. storočia. So zmenami v datovaní sa otvára aj otázka datovania pohrebísk a aj kostolov na Bratislavskom hrade, na Devíne (o ich staršom pôvode už uvažoval J. Steinhübel 2012, 309), na Ducovom a datovanie hradiska v Bíni. Čaká nás mnoho drobnej práce, mnoho nových analýz, aby sme porozumeli materiálu, určili správe relatívno-chronologické sekvencie, absolútne ho datovali (najideálnejšie za pomoci prírodovedných metód) a pokúsili sa ho na novo interpretovať. Žiaľ, dnes môžeme len smutne konštatovať, že doterajšie predstavy o archeologickej náplni Nitrianskeho kniežatstva a zánikovej vrstve v prvej tretine 9. storočia, ktorú mal spôsobiť vpád Moravanov, sa nám stratili.

Modrá - Velehrad. Skanzen s replikami stavieb z obdobia Veľkej Moravy (foto V.Struhár)

Literatúra

Bialeková, D.: Sporen von slawischen Fundplätzen in Pobedim (Typologie und Datierung). Slovenská archeológia 25, 1977 103-158.

Bialeková, D.: Návrh chronológie praveku a včasnej doby dejinnej na Slovensku. Slovanské obdobie, Slovenská archeologia 28, 1980, 211-221.

Dostál, B.: Das Vordringen der grossmährischen materiallen Kultur in die Nachbarländer. In: Magna Moravia. Praha, 1965, 361-417. 

Dostál, B.: Slovanská pohřebiště ze střední doby hradištní na Moravě. Praha, 1966.

Pieta, K. – Ruttkay, A. – Ruttkay, M.: Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva. Nitra 2006.

Steinhübel, J.: Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska. Bratislava 2004.

Steinhübel, J.: Brezalauspurc a Dowina – hradiská nad Dunajom a Moravou. In: Šedivý, J. – Štefanovičová, T.: Dejiny Bratislavy. Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc na križovatke kultúr. Bratislava 2012, 309-3012.

Štefanovičová, T.: Osudy starých Slovanov. Bratislava 1989.

Třeštík, D.: Vznik Velké Moravy. Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871. Praha, 2001.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3