Sloven?ina
English
Kategória: Zaujímavosti zo sveta
Od: V.Struhár

Archeológovia možno stoja pre objavom storočia

Dobové zobrazenie cisára

Archeológovia možno stoja pred jedinečnými objavmi, ktoré by mohli významom dosiahnuť nájdenie Tutanchamónovej hrobky v roku 1922. V doposiaľ neskúmanom mauzóleu čínskeho cisára Chin Shih Huang (čchin chuang-ti), ktorý je súčasťou rozsiahleho pohrebného areálu, sa môžu skrývať nesmierne poklady. Meno Chin Shih Huanga (259-210 BC) je legendou, pretože je považovaný za prvého čínskeho cisára, ktorý v roku 221 BC zjednotil sedem štátov, ktoré medzi sebou bojovali takmer dve storočia. Bol významným, aj keď nekompromisným a autokratickým  vládcom, ktorý dal spáliť mnoho kníh a učencov, ktorí ich vlastnili dal vraj zaživa pochovať. Odkrytie jeho pohrebného komplexu je považované za jeden z najvýznamnejších archeologických objavov 20. storočia.

Plán pohrebného komplexu

Komplex starovekých stavieb, s celkovou rozlohou cez 60 km2, sa nachádza v provincii Lintong, východne od mestečka Xiang. Leží na území, ktoré má podľa tradičnej čínskej geomancie tvar draka, pričom kráľovské mauzóleum sa nachádza práve v jeho oku (nazývajú ho preto aj Dračím cisárom). Je situované v umelo vytvorenej mohyle pokrytej vegetáciou a má tvar nízkej  pyramídy so širokou základňou, pričom rozsahom je jeho plocha väčšia, ako plocha veľkej pyramídy v Gize. Pôvodne asi 100 metrov vysoká pyramída má dnes do výške len 47 metrov, ale jej základňa dosahuje úctyhodných 485x515 metrov, čo predstavuje plochu neskutočných vyše dvoch miliónov metrov štvorcových. Areál pozostáva z vonkajšieho a vnútorného mesta, samotný palác je údajne dlhý 690 a široký 250 m. S výstavbou hrobky sa začalo už vtedy, keď Chin Shih Huang zasadol ako trinásťročný na trón štátu Chin (Čchin) a podľa vtedajších historikov na ňom pracovalo 700.000 robotníkov počas tridsiatich ôsmych rokov. Tí pozostávali z troch skupín. Prví boli robotníci, druhú skupinu tvorili väzni a treťou kategóriou boli dlžníci, ktorí si tu mali odpracovať svoj dlh. Počas stavby hrobky mnoho robotníkov zomrelo v náročných podmienkach a údajne sú pochovaní spolu s cisárom, aby nemohli prezradiť tajomstvo. Rovnako panovníka sprevádzali na poslednej ceste všetky jeho konkubíny.

Jemná práca pri odkryve nálezov

Pokoj cisára po smrti stráži virtuálna armáda terakotových sôch vojakov a ich koní v skutočnej veľkosti, odkrytá v roku 1974, keď skupina roľníkov vykopala na poli asi 1,5 km východne od mohyly keramické zlomky.  Na odkrytej ploche veľkosti 16.300 m2  stojí v zástupoch viac ako 8000 hlinených vojakov, 130 vozov s 520 koňmi. Sochy sú stvárnené veľmi verne, plastiky obsahujú mnoho detailov, ako napr. súčasti konského postroja, odevy so záhybmi, a pod. Predpokladá sa, že na ich výrobe sa podieľali miestne dielne, pričom plastiky boli kompozitne skladané z viacerých samostatne vyrobených kusov. Na tváre sa celkovo použilo asi osem základných  foriem, ktoré sa potom dotvárali, takže každá tvár má individuálne črty. V blízkosti mauzólea bola v roku 1980 odkrytá v drevenej komore súprava dvoch bronzových modelov konského záprahu so štyrmi koňmi a  vozatajmi. Modely obsahovali aj 1720 zlatých a strieborných súčastí s celkovou hmotnosťou 7 kg. Po oboch stranách stáli mečmi ozbrojení strážcovia. Celý vozový park mal zrejme slúžiť cisárovi na jeho posmrtných inšpekčných cestách.

Terakotová armáda

Najväčším tajomstvom však zostáva samotná hrobka cisára, ktorá doteraz nebola otvorená a preskúmaná. Podľa dochovaných historických údajov vieme, že sarkofág bol obrovský, samotná  rakva bola odliata z bronzu. Podzemný palác je umeleckou replikou skutočného paláca vládcu nad hrobkou. Strop centrálnej komory bol vykladaný drahokamami a stvárňoval oblohu s hviezdami, na zemi bola mozaika v tvare jazier a morí, ako aj toku Žltej rieky a rieky Jang C´ Ťiang. Celý podzemný palác bol jasne osvetlený lampami s veľrybím tukom. Všade naokolo sa nachádzali dlaždice a tehly s dekoratívnymi vzormi. Okrem hlavnej hrobky sa tu nachádza viacero satelitných pohrebov významných ministrov, princezien a štátnikov, ktorí a sem nechali pochovať. Doookola boli vyhĺbené jamy, do ktorých pochovali kone a vzácne vtáky, zrejme obetné dary pre cisára. Celá hrobka by mala skrývať obrovské poklady, čo je obrovským pokušením pre archeológov. Navyše, dômyselný drenážny systém odvodňuje kopec a ochraňuje tak predpokladané objekty pred poveternostnými vplyvmi, takže je šanca, že archeologické nálezy budú vo veľmi dobrom stave.

Hrobka v tvare pyramídy

Dôvod prečo čínska vláda doteraz nedala povolenie na výskum 2200 ročnej mohyly, je popri iných dôvodoch zrejme aj fakt, že podľa opisu súvekých historikov je posmrtný pokoj panovníka chránený dômyselnými zabezpečovacími systémami, ktoré odrádzajú každého narušiteľa. Mohylový komplex je údajne prešpikovaný bazénmi s jedovatou ortuťou a systémom automatických kuší, ktoré na vykrádačov vystrelia pri pokusoch o vniknutie do hrobky. O tom, že táto legenda môže mať reálny základ svedčí vysoký podiel ortuti v pôde, zistený v odobratých vzorkách z náleziska. Nástražný ochranný systém tak podľa Huang Guo Zhikuna, ktorý je expertom na dejiny tohto vládcu, môže byť funkčný a nebezpečný ešte aj po 2200 rokoch. Čínska vláda ešte nerozhodla o výskume, avšak v prípade povolenia je možné očakávať tu mimoriadne vedecké objavy s obrovským prínosom pre celosvetové kultúrne dedičstvo.

 

Zdroj použitých obrázkov

internet a www.travelchinaguide.com

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3