Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Od: Hana Chorvátová

Odíde koncept tzv. blatnicko-mikulčického horizontu do dejín bádania v archeológii?

Honosný meč z Blatnice

V dejinách takmer každej vedy sa objavili omyly, ktoré občas naviedli výskum nesprávnym smerom. Mýlky vo vedách vyplývajú zo stavu ich poznania. Postupom času pribúdajú nové poznatky a výskumy, ktoré spresnia alebo opravia doterajšie znalosti založené na nesprávnych domnienkach. Môžeme spomenúť príklad nesprávnej identity jedného dinosaura. Pri náleze prvej kostry dinosaura druhu oviraptor dospel americký paleontológ  Henry Fairfield Osborn k názoru, že ide o dinosaura, ktorý kradol vajcia v cudzom hniezde, čo mu určilo aj meno – oviraptor = zlodej vajec. Až ďalšie nálezy a výskumy ukázali, že išlo o dinosaura, ktorý si chránil svoje hniezdo a budúce potomstvo. Meno mu však už zostalo. Podobných príkladov by sme našli viacero.

Omyl nesprávneho relatívneho – a teda i absolútneho datovania – sa nedávno zistil i v československej včasnostredovekej archeológii. Ide o nesprávne chronologické vymedzenie tzv. blatnicko-mikulkčického horizontu (ďalej BMH). Zistenie je to dosť závažné, lebo na pôvodnom datovaní BMH boli vytvorené i historické interpretácie. Ako k celému omylu došlo? Aby sme pochopili celý príbeh BMH, musíme sa pozrieť na samotný začiatok. Ten sa začal odvíjať ešte v 19. storočí objavom nálezov v Turci. Prvé interpretačné kontúry začal BMH získavať v 30. rokoch a dotvorený bol v 60. rokoch 20. storočia. Už samotný názov blatnicko-mikulčický horizont napovedá, že v ňom zohrali výraznú rolu dve lokality: (Turčianska) Blatnica na Slovensku a Mikulčice na južnej Morave. Paradoxne ale Turčianska Blatnica je veľmi neistá, pretože nie sú známe nálezové okolnosti meča, nákončí, ostrôh a kopije, ktoré sa stali podkladom pre skupinu blatnických pamiatok. Medzi bádateľmi nepanovala a dodnes nepanuje vôbec istota, či uvedené predmety pochádzajú z jedného celku a priamo z Blatnice. 

Krátko pred druhou svetovou vojnou sa maďarský archeológ N. Fettich podrobne zaoberal analýzou nálezov a priradil ich k neskoro avarským výrobkom ovplyvneným karolínskym umením a datoval ich na rozhranie 8. a 9. storočia. K jeho výkladu sa priklonil aj J. Eisner. Okrem názorov priraďujúcich nálezy na prelom storočí sa objavil aj náhľad ruského archeológa N. Mavrodinova, ktorý datoval súbor artefaktov z Turca až do poslednej tretiny 9. storočia. Väčšina bádateľov sa však zhodla na skoršom datovaní, čo sa stalo východiskom pre datovanie nových nálezov objavených po druhej sv. vojne na južnej Morave na pohrebiskách Staré Město „Na valách“ a v Mikulčiciach pri tzv. druhom a šiestom kostole. Závery zo spomínaných výskumov zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj datovania hmotnej kultúry pre obdobie 9. storočia, preto sa o výskumoch a ich výsledkoch zmienime podrobnejšie.

Včasnoslovanské hradiská na JZ a Z Slovensku (podľa A.Ruttkaya)

V. Hrubý a Staré Město „Na valách“

Pohrebisko v Starom Měste „Na valách“ dodnes patrí k najrozsiahlejšej lokalite (takmer 1500 hrobov). Bolo v podstate prvým pohrebiskom, ktoré bolo systematicky skúmané a prinieslo množstvo nových, dovtedy neznámych nálezov. Hroby z polohy „Na valách“ už boli známe spred obdobia druhej svetovej vojny a svojou bohatou výbavou vzbudzovali pozornosť. V roku 1948 sa začalo so systematickým výskumom pohrebiska a hneď v prvej sezóne sa objavilo niekoľko nesmierne bohatých hrobov. V druhej sezóne v roku 1949 V. Hrubý objavil základy sakrálnej stavby. V tom čase to bol nesmierne významný objav. Dovtedy sa vôbec nepredpokladalo, že by sa na našom území mohla objaviť murovaná sakrálna stavba. Práve nález kostola výrazne ovplyvnil ďalšie smerovanie v chronológii. V hroboch okolo kostola sa nachádzalo množstvo úlomkov stavebného materiálu a najmä malty. V. Hrubý sa domnieval, že ide o maltu, ktorá pochádza zo sakrálnej stavby a ešte spresnil, že ide výlučne o maltu, ktorá sa do hrobov dostala až po zbúraní nájdeného kostola.

Pohrebisko "Na Valách" v Starom Městě (podľa V.Hrubého)

Vôbec nepripúšťal možnosť, že sa malta mohla do hrobov dostať i počas stavby či rekonštrukcie kostola. Malta sa tak stala pre V. Hrubého rozhodujúcou zložkou pri relatívnom datovaní hrobov. Hroby, v ktorých sa našla malta a tiež, ktoré ich prevrstvili, pochádzali teda podľa V. Hrubého až z obdobia po zbúraní kostola. Hroby, v ktorých sa malta neobjavila, boli uložené ešte pred zbúraním kostola. Malta sa často  nachádzala v hroboch s honosným šperkom (tzv. veligradským), a ten bol na základe nej datovaný do prvej polovice 10. storočia. Žiaľ, sústredenie sa na prítomnosť malty v hroboch odpútalo pozornosť V. Hrubého od dôležitých stratigrafických situácií, ktoré samotné pohrebisko poskytovalo, vôbec sa im nevenoval. Dôsledkom tohto prístupu bolo, že niektoré hroby s nálezmi honosných šperkov, ktoré boli porušené, alebo sa do nich prepadali mladšie hroby, boli datované do prvej polovice 10. storočia a hroby, ktoré do nich padali do druhej polovice až záveru 9. storočia.

Model kostola "Na Valách" podľa R.Číhala

Malta spôsobila aj nesprávne relatívno-chronologické usporiadanie ostrôh. Na pohrebisku sa objavili v takmer stovke hrobov rôzne typy ostrôh, ktoré V. Hrubý označil ako typ: IA, IB, II a III. Malta sa nevyskytla len v hroboch s ostrohami typu IA. Na základe uvedenej skutočnosti ich V. Hrubý považoval za najstaršie typy ostrôh, ktoré sa začali na pohrebisku objavovať. Medzi  ostrohami typu IA sa nachádzali i exempláre z hrobu č. 185/49, ktoré nepriamo ovplyvnili formovanie BMH. Práve na základe Hrubého datovania ostrôh z hrobu č. 185/49 založil datovanie mikulčických exemplárov J. Poulík. Žiaľ, Hrubý si opäť nevšímal nálezovú situáciu hrobov s ostrohami. Hroby s ostrohami typu IB a II často patrili k hrobom, ktoré boli niekoľkokrát prevrstvené a dokonca sa  jeden hrob s ostrohami typu II nachádzal pod samotnými základmi kostola! Dnes je známa už aj stratigrafická situácia z pohrebiska Uherské Hradiště-Sady, v ktorej je bezpečne preukázané, že hrob s ostrohami IA prevrstvil hroby so ostrohami typu IB. Z uvedeného jednoznačne vyplýva nesprávna relatívna chronológia celého pohrebiska „Na valách“.

J. Poulík a Mikulčice – druhý a šiesty kostol

Osobitnú rolu v príbehu vymedzenia BMH zohrali nálezy ostrôh z hrobu č. 44 pri druhom mikulčickom kostole a z hrobu č. 50 pri šiestom mikulčickom kostole. Už v roku 1957 dával J. Poulík nové nálezy ostrôh s ľudskými tváričkami z hrobu č. 44 do súvislosti s nálezmi z Blatnice, ale datoval ich až do poslednej tretiny 9. storočia. Hrob č. 44 patril bezpečne k mladšiemu horizontu pochovávania na pohrebisku pri druhom kostole. Pod ním sa našiel starší hrob č. 74. Neskôr, pri výskume šiesteho kostola, bol objavený hrob č. 50 s dôležitým súborom nálezov, ktoré J. Poulík dal do súvisu s blatnickými nálezmi a priradil k blatnickým nálezom aj ostrohy z hrobu č. 185/49 zo Starého Města. V záverečnej publikácii z roku 1963 venovanej šiestemu kostolu – dvojapsidovej rotunde J. Poulík priradil analogické nálezy z Mikulčíc k blatnickým nálezom a datoval ich do prvej tretiny 9. storočia. Zároveň v tejto publikácii dotvoril koncepciu BMH horizontu. Od tohto okamihu sa v literatúre objavuje nový termín: pamiatky blatnicko-mikulčického typu či štýlu alebo blatnicko-mikulčický horizont. Koncept BMH výrazne ovplyvnil datovanie nálezov nielen na južnej Morave, ale v širšej oblasti strednej Európy a výrazne ovplyvnil datovanie viacerých hradísk i na juhozápadnom Slovensku. Napriek tomu, že sa datovaniu ostrôh venovalo viacero bádateľov a niektoré relatívno-chronologické vzťahy medzi ostrohami sa upravili, nedošlo k spochybneniu relatívneho a ani absolútneho datovania BMH. BMH sa stal dôležitou súčasťou historických interpretácií nielen v archeológii, ale i v histórii. S BMH sa spájalo obdobie pred vznikom Veľkej Moravy. 

Mikulčice - základy II. kostola v expozícii archeologického parku
Železné kovania Pobedima (podľa D.Bialekovej)

K zmenám v nazeraní na datovanie BMH dochádza až o takmer päťdesiat rokov neskôr, stále nie je jednoznačné doriešené a je sprevádzané mnohými emóciami. Preukázané nezrovnalosti v relatívnom datovaní  pohrebiska v Starom Měste „Na valách“ (autorkou tohto textu, pozri nižšie), z ktorého sa odvíja chronológia 9. storočia, neboli pre mnohých archeológov dostatočným argumentom. Výrazne pomohli až prírodovedné metódy datovania – dendrochronológia. Jedným z najdôležitejších impulzov bola revízia datovania sídliskového objektu s depotom nálezov priradených k BMH pomocou prírodovednej  metódy –  dendrochronológie – na hradisku Břeclav-Pohansko. Objekt s nálezmi bol datovaný do záveru 9. storočia. Aj ďalšie dendrochronologické datovania na iných lokalitách jednoznačne ukázali, že hradiská (ktoré boli datované na základe nesprávneho chronologického určenia BMH), o ktorých sme sa domnievali, že zanikli po vyhnaní Pribinu, ako napr. Pobedim, mali vybudované valy ešte aj v závere 9. storočia. V českej a moravskej literatúre sa už objavili polemické články k pôvodnému datovaniu BMH a archeológovia už opúšťajú jeho pôvodne datovanie do prvej tretiny 9. storočia a pripúšťajú možnosť mladšieho časového zaradenia.

Hradisko v Bojnej (foto AÚ SAV v Nitre)

Archeológovia z AÚ SAV, ktorí na základe pôvodného datovania BMH založili datovanie hradiska Bojná, sa zatiaľ k danému problému nevyjadrili. Zistenie o nesprávnom vymedzení BMH má ďalekosiahle dôsledky pre celú včasnostredovekú archeológiu nielen u nás, ale i v Rakúsku a Nemecku a veľmi presne ich zhodnotil J. Macháček, ktorý na stránkach Medievistického fóra uviedol: „Výsledek „diskuse“ o chronologickém vymezení tzv. blatnicko-mikulčického horizontu, (...) má své fatální dopady na interpretaci mnoha významných raně středověkých památek ve středoevropském regionu. Příkladem může být velkomoravské centrum na Pohansku u Břeclavi a datování jeho vývoje. Bořivoj Dostál zde přistoupil v 70. letech 20. stol. k zásadnímu předatování vzniku zdejší fortifikace, když argumentoval právě nálezem řemeslnického depotu s předměty „blatnicko-mikulčického horizontu“ v zemnice č. 10, zavalené destrukcí hradby. B. Dostál dospěl k závěru, že ´ ... odkrytí zemnice 10 s depotem železných předmětů v jednoznačné stratigrafické situaci patří k oněm šťastným objevům, které posunují výsledky vědeckého poznání a dlouholetého úsilí skokem vpřed. Bezpečně datovatelné předměty z depotu (průvlečka a křížové kování) spolu s keramickým inventářem zemnice daly klíč k řešení zásadní a dosud sporné otázky datování opevnění hradiska Pohanska ....´. Neopomenul při tom zdůraznit, že případné pochybnosti o ´...chronologické průkaznosti křížových kování a průvleček s týlní destičkou....“ nepřipadají v úvahu, protože jejich revize „..by znamenala ZHROUCENÍ CELÉHO CHRONOLOGICKÉHO SYSTÉMU [zvýraznené J. Macháčkom] velkomoravských památek a významných památníků...´. V manuskriptu, který zde předkládáme, právě k takové revizi dochází, neboť Dostálovo datování fortifikace na Pohansku (a potažmo i depotu s předměty blatnicko-mikulčického horizontu) bylo zpochybněno dendrochronologickou analýzou. Na celé „diskusi“ o blatnicko-mikulčickém horizontu je ovšem nejpodivnější to, že se vlastně o žádnou diskusi nejedná. Doposud totiž nevystoupil nikdo ze stále aktivních zastánců starého konceptu (viz případ Bojné), aby jeho platnost obhájil, přestože se stále častěji dostává do konfliktu s exaktnějším přírodovědným datováním (viz také studie: Joachim Henning – Matej Ruttkay 2011: Frühmittelalterliche Burgwälle an der mittleren Donau im ostmitteleuropäischen Kontext: Ein deutsch-slowakisches Forschungsprojekt. In: Macháček/Ungerman (Hrsg.), Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa, Bonn, 259 ad.).“

Je nepochybné, že nastupujúcu generáciu archeológov včasného stredoveku čaká mnoho práce. Bude potrebné prehodnotiť doterajšie závery starších výskumov, vítať každý nový nález podobných artefaktov a starostlivo sledovať ich nálezový kontext, v najideálnejšom prípade datovaný pomocou prírodovedných metód.

Literatúra

Hrubý,V.: Staré Město. Velkomoravské pohřebiště „Na valách” Praha 1955.

Hrubý,V.: Základy kostela na staroslovanském pohřebišti ve Starém Městě „Na valách”. Pam. Archeol. 46, 1955, 265-299

Chorváthová,H.: K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe „Na valách“. Acta historica neosoliensia 7, 2004, 199-235.

Poulík,J: Výsledky výzkumu na velkomoravském hradišti „Valy“ u Mikulčic. Pam. Archeol. 48, 1957, 241-388.

Poulík,J: Dvě velkomoravské rotundy v Mikulčicích. Praha 1963.

Ungerman,Š.: Tzv. blatnicko-mikulčický horizont a jeho vliv na chronológii raného středověku. In: V.Turčan (zost.): Karolínska kultúra a Slovensko. Zborník SNM Archeológia – Suppl. 4, 2011, 135-151.

Macháček,J. - Dresler,P. - Rybníček,M.: Dendrochronologische Datierung  der frühmittelalterlichen Agglomeration In Pohansko bei Břeclav und der so genannte Blatnica-Mikulčice – Horizont. In: M. Dulinicz - S. Moździoch (ed.): The early Slavic Settlement in central Europe in the light of new dating evidence. Wroclaw, 2013, 151-167.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3