Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Eneolit
Od: M.Kvietok

Sídlisko pravekých prospektorov z Banskej Bystice

Profil starej vozovej cesty prechádzajúcej cez nálezisko

Archeológia je fascinujúca veda v tom smere, že neustále prináša nové prekvapenia týkajúce sa histórie ľudstva. Niekedy si kolegovia myslia, že ich už nič nemôže prekvapiť a práve vtedy dochádza k zásadným archeologickým objavom. Takým objavom bol aj nález malého sídliska z neskorej doby kamennej v kopcoch nad Banskou Bystricou. Tento nález vnáša svetlo do dejín osídľovania horských a podhorských oblastí v okolí mesta.

Objekt „hliníka“ po vybratí jeho výplne

Všetko sa začalo začiatkom minulého leta, keď Stredoslovenské múzeum oslovila spoločnosť realizujúca výstavbu inžinierskych sietí pre kolóniu nových rodinných domov na Moskovskej ulici. Výstavba RD bude situovaná na východných svahoch Suchého vrchu. Jeho masív tvorí východné predhorie Kremnických vrchov ktoré oddeľujú Zvolenskú kotlinu od Horného Turca. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici rozhodol aby počas stavby boli zemné práce sledované archeológom. Dôvodom prečo úrad takto rozhodol bola skutočnosť, že začiatkom 90. rokov boli neďaleko nájdené rímske mince.

Predpokladalo sa teda, že stavba môže narušiť archeologické situácie práve z doby rímskej. Samotný archeologický výskum prebehol v mesiacoch júl a august. Zemné práce začali odstraňovaním ornice v mieste plánovanej hlavnej komunikácie. Celý postup odoberania ornice bol sledovaný. Priestor, kde prebiehalo odstraňovanie ornice bol najskôr podrobený povrchovému zberu. Tento bol kombinovaný aj s prieskumom s využitím detektoru kovov a to tak v priestore skrývky ako aj na medzidepóniách odobratej ornice.

Hrudky medenej trosky v profile archeologickej sondy
Pohľad na kultúrnu vrstvu s nálezmi pravekej keramiky

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v miestach zemných prác nachádzali nejaké archeologické nálezy. V západnej časti komunikácie cca 40 m od jej západného ukončenia, v strmom svahu zvažujúcom sa k potoku Udurná, sme však našli v miestach, kde bola odobratá ornica, praveké črepy a jeden do podložia zahĺbený objekt. Tento objekt bol vyplnený sivou ílovitou hlinou, veľmi sa neodlišujúcou od okolitého prírodného podložia. Identifikácia jeho rozsahu bola preto veľmi náročná. Napriek tomu sa nám podarilo zistiť jeho obrysy. Objekt bol dlhý 3 m a široký 1m. Po vybratí jeho výplne sme zistili, že sa jedná o jamu v podobe koryta s hrotitým dnom hlbokú 50 cm. Objekt bol veľmi chudobný na archeologické nálezy. Našiel sa tu jeden atypický praveký črep a niekoľko uhlíkov. Aj napriek tomu, ako uvidíme neskôr, považujeme tento objekt za veľmi dôležitý.

Silicitové jadro so stopami po odbíjaní čepielok

V mieste výskytu pravekej keramiky bola vytýčená archeologická sonda s cieľom zistiť a identifikovať typ a rozsah archeologickej situácie. Postupným znižovaním terénu sme zistili, že výskyt keramiky súvisí s 5-10 cm hrubou kultúrnou vrstvou. Jedná sa o vrstvu, ktorá archeológom vždy napovedá, že v miestach jej výskytu v minulosti žili ľudia. Je totiž pozostatkom organických materiálov a odpadu z domácností alebo iných aktivít, ktoré prebiehali v minulosti na skúmanej lokalite. Kultúrne vrstvy  bývajú rôzne hrubé a závisia od intenzity ľudskej aktivity. V našom prípade kultúrna vrstva dokladá len veľmi malú intenzitu ľudskej činnosti. Kultúrna vrstva prekrývala zoskupenie kameňov. Na základe nálezovej situácie nemožno presne stanoviť či sa jedná o prirodzený zosuv z vyšších partii svahu alebo deštrukciu objektu stojaceho na akejsi primitívnej podmurovke resp. terase.

Pohľad na archeologickú sondu 1/2012 s reliktom kultúrnej vrstvy

Odpoveď na túto otázku by mohol dať výskum vyšších partii svahu severne od nami vytýčenej sondy. Tieto sa však už nachádzali mimo plochu stavebného zásahu. Sonda zachytila miesto s najvýraznejšou koncentráciou keramiky a štiepaných nástrojov. Východným a západným smerom sa táto koncentrácia znižuje. V ďaľšej sonde vytýčenej medzi spomínanou  prvou sondou a zahĺbeným objektom sme pravdepodobne zachytili západný okraj vrstvy s už len sporadickým výskytom nálezov. Medzi hnuteľnými nálezmi dominuje veľmi nekvalitná v ruke zhotovená keramika. Na základe jej celkového rázu môžeme materiál datovať do obdobia Epilengyelu (záver 5.tisícročia pred Kr.).

Súbor silicitovej industrie.

Keramika je sprevádzaná množstvom silicitovej industrie. V nej dominujú úštepy, ktoré predstavujú odpad z výroby kamenných nástrojov. Finálnych produktov v podobe drobných čepieľok je len veľmi málo. Získané bolo aj 1 jadro, z ktorého boli odbíjané jednotlivé čepieľky a niekoľko hľúz limnosilicitovej suroviny. Ojedinelým nálezom je polotovar na výrobu kamennej sekerky. Za významný nález považujeme 2 zlomky malachitovej rudy. Tým sa dostávame k základnej otázke. Čo nám dokladajú  nálezy z Moskovskej ulice? Obdobie do ktorého radíme nálezy predstavuje záver 5. tisícročia pred Kr. V tomto období, ktoré archeológovia nazývajú neskorou dobou kamennou – eneolitom, človek prvýkrát obsadzuje aj vyššie položené lokality. Na strednom Slovensku sa dostáva aj do vysokohorských dolín Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. To čo ho sem lákalo, aj napriek nebezpečenstvám divočiny, boli bohaté ložiská medi, teda kovu, ktorého spracovanie sa v období eneolitu rozšírilo takmer do celej Európy. Fragment keramiky z obdobia staršieho eneolitu bol v 70. rokoch nájdený na haldách vyťaženej hlušiny na Španej doline-Pieskoch. Je to najstarší doklad prítomnosti človeka v špaňodolinskej medenorudnej oblasti.

Súbor nájdenej silicitovej industrie

Okrem pravekej keramiky je lokalita Špania Dolina - Piesky známa aj nálezmi kamenných mlatov a podložiek na drvenie rudy. Počet kamenných mlatov, ktoré sa tam našli, sa v súčasnosti odhaduje na vyše 300. Oblasť Španej Doliny je od nami skúmaného náleziska vzdialená 20 km severným smerom. Naopak oblasť Zvolena, kde predpokladáme sídliská trvalého charakteru (Zvolen - Borová Hora, Zvolen - Pod Drahy) a odkiaľ pravdepodobne vyrážali prvé skupiny prospektorov na svoju cestu za cenným kovom, je od ložísk rúd vzdialená 40 km južne. Lokalita na Moskovskej ul. sa nachádza približne v polovici trasy medzi Zvolenom a Špaňou Dolinou. Pracovnou hypotézou je, že miesto, ktoré sme skúmali bolo pravdepodobne dočasným sídliskom, na ktorom sa zastavovali prospektori na svojej ceste do špaňodolinských hôr. Je totiž dosť možné, že v divočine, ktorá sa koncom 5 tisícročia pred.Kr rozprestierala, všade nnavôkol nemohli títo ľudia uraziť viac ako 20 km denne. Musíme si uvedomiť, že tu asi neboli žiadne cesty, inundáčná oblasť Hrona bola pokrytá močiarmi a nepriepustným lužným lesom.

Výber nálezov pravekej keramiky

Riečne terasy a okolité kopce boli pokryté pralesmi, v ktorých žilo množstvo nebezpečne divej zvery. Miesto ktoré si zvolili poukazuje na mieru do akej boli vtedajšie populácie spojené z prírodou. Lokalita kde prebehol archeologický výskum sa totiž nachádza na svahu orientovanom na juh pričom horský chrbát nachádzajúci sa pár desiatok metrov severne nad lokalitou ju chránil pred studenými vetrami. Aj počas nami realizovaného výskumu panovalo na lokalite takmer úplné bezvetrie. Navyše v bezprostrednej blízkosti sa nachádza zdroj pitnej vody. Okrem toho podložie lokality je tvorené ílmi, ktoré boli vhodné na výrobu keramiky. Štruktúra nami získanej keramiky sa veľmi ponáša na materiál z miestneho podložia. Nekvalitné vypálenie tiež poukazuje na jednorázový charakter použitia nádob. Miesto, z ktorého získavali hlinu predstavuje zrejme nami odkrytá jama, ktorú by sme mohli teda nazvať provizórnym hliníkom.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá mohla zavážiť je blízkosť zdroja suroviny (limnosilicitov) na výrobu kamenných nástrojov. Tým je lokalita Kremenia, ktorá sa nachádza necelé 4 km juhozápadne. To, že na nami skúmanom sídlisku dochádzalo k spracovaniu kamennej suroviny, dokladjú jednotlivé predmety z procesu výroby (hľuzy, jadro, úštepy a čepieľky ako finálne produkty). To či naozaj nájdená industria pochádza skutočne z ložísk na Kremenej, bude nutné ešte potvrdiť geologickou analýzou suroviny. Potvrdenie nášho predpokladu, bude znamenať, že praveké populácie už v tomto období dobre poznali okolitú krajinu a to aj s ložiskami strategických surovín. Tomu by napovedala aj voľba sídliska. Opak by zase mohol poukazovať na to, že sa jednalo o akýchsi „pravekých pionierov“, ktorí si brali na svoje cesty nevyhnutnú výbavu na prežitie v divočine vrátane suroviny na výrobu nástrojov. Snáď najprekvapujúcejším nálezom boli hrudky spečenej medi (trosky), ktoré poukazujú na síce nepatrnú, ale predsa len istú metalurgickú aktivitu. Bohužiaľ miesto kde táto aktivita prebiehala sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť. 

Model pravekej pece na tavbu medi, zhotovený členmi baníckeho bratstva Herrengrund zo Španej Doliny.

No je dosť možné, že sa nachádza niekde vyššie vo svahu. Zlomky trosky sa v súčasnosti nachádzajú v Deutsches Bergbau-Museum v Bochumi, kde budú podrobené spektrálnej analýze. Jej výsledky nám umožnia definovať presnejšie miesto zdroja, z ktorého pochádzala meď. Predpokladáme však, že ním bola práve oblasť Španej Doliny resp Starých Hôr. Okrem nich však v blízkom okolí máme aj ďalšie významné ložiská ako Ľubietová a Poniky. Trasy k týmto lokalitám však prebiehali asi inde. Za upozornenie však stojí aj skutočnosť, že cez lokalitu na Moskovskej prebiehala aj významná stredoveká cesta spájajúca Zvolenskú kotlinu z Turcom, spomínaná už v polovici 13.storočia. Nie je teda možné že táto cesta bola využívaná už v praveku? Na to aby sme uvažovali týmto smerom nás upozorňujú veľmi podobné nálezy, aj z hrudkami medi, získané v 70.rokoch v obci Slovenské Pravno, ktorá sa nachádza v hornom Turci asi 30 km severozápadne.

Záber z pokusnej tavby medi na Španej doline dňa 3.11.2012

Čo dodať na záver? Snáď len to, že na tejto malej lokalite, v stredoslovenských horách máme unikátny doklad prechodu pravekých populácii na vyšší civilizačný stupeň, ktorý reprezentovalo zvládnutie technológie spracovania kovov. Stredoslovenské múzeum preto chce v blízkej budúcnosti vo výskume v oblasti pod Suchým vrchom pokračovať. Primárnym cieľom by malo byť identifikovanie rozsahu pravekého osídlenia a najmä získať priame doklady metalurgie medi v tejto lokalite. 

Pôdorys predpokladanej stavby na podmurovke
Rozmiestnenie lokalít spomínaných v článku

Literatúra:

Balaša,G.: Praveké osídlenie stredného Slovenska. Banská Bystrica, Osveta 1960.

Bárta,J.: K problematike proveniencie surovín na výrobu štiepanej kamennej industrie v paleolite Slovenska. Slovenská Archeológia, 27-1,1979, 5–13.

Beaudouin, H.-Gaál, Ľ.–Galvánek, J.: Hodnoty anorganickej prírodnej pamiatky Kremenia a vplyv človeka na ne. Ochrana prírody, 19,2001, 5 – 24.

Malček, R.: Praveké náleziská v okolí Zvolena. In: Ragačová, J., Maliniak, P. (ed.): Zvolen 1243 – 2008. Zborník príspevkov z vedeckých konferencií. Zvolen – Mesto Zvolen, 2008 s.11– 19.

Šálkovský,P.: Sídlisko z doby rímskej v Slovenskom Pravne. Archeologické. výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1976, 1977, s.261 - 262

Točík,A.-Bublová, H.: Príspevok k výskumu zaniknutej ťažby medi na Slovensku. Študijné Zvesti AÚ SAV, 21, 1985, 47 – 135.

Tóth,P.-Zachar,J.: Neolitické osídlenie stredného Pohronia. Studia mediaevalia et antiqua, 13, 2009, 28 – 45.

Ušiak, P.-Hrončiak,R.: Prieskum ložiska limnokvarcitu pri Horných Pršanoch. . Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku v roku 1998. 1999, 179 – 180.

Ušiak, P.-Zachar,T.-Hanuliak,V.: Praveké nálezy zo Zvolena-Podborovej. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2005, 2007, 194 – 195.

Zachar, T.-Galvánek, J.-Malček, R.: Proveniencia kamenných surovín na strednom a hornom Pohroní v dobe kamennej. Sborník prací Filozofické fakulty (Brno), M12-13, 56-57, 2009, 7 – 13.

Zachar, J.-Zachar,T.: Archeologické nálezy zo Zvolenskej kotliny. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006, 2008, 176.

 

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3