Sloven?ina
English

Knižné recenzie

Waldhauser,J: Keltské Čechy (Průvodce). Praha. Academia, 2012, Vyd. 1, s. 383, ISBN 978-80-200-2119-9
 

V roku 2012 sa dostala na pulty kníhkupectiev v Čechách aj na Slovensku v poradí už štvrtá publikácia  od českého archeológa Jiřího Waldhausera. Jej hlavnou témou sú Kelti žijúci v dávnej minulosti na území Českej republiky. Prechádzajúce, pomerne obsiahle knihy Jiřího Waldhausera, mali encyklopedický a odborný charakter. Knižná novinka - Keltské Čechy sú určené predovšetkým pre laickú verejnosť. Táto publikácia však môže poslúžiť ako vhodný doplnok pre pedagogických pracovníkov, či študentov. O jej popularite hlavne v Českej republike svedčí úspešnosť jej predaja. Od času, kedy sa dostala po prvý krát do kníhkupectiev sa stala jednou z najpredávanejších titulov vydavateľstva Académia v Čechách. Jej väzba a obal naozaj pripomína „sprievodcov“, ktorí informujú o kultúrnych zvykoch v tej - ktorej krajine, o základných demografických údajoch, prírodných pomeroch atď. Medzi nesporné výhody knihy patrí aj jej váha a rozmery, takže sa môže zmestiť aj do väčšej ženskej kabelky, ale aj do kufra, či ruksaku. Aj preto môže byť vhodným doplnkom pre histórie chtivých turistov v Českej republike. Na základe vyššie uvedených výhod sa môžeme domnievať, že kniha vskutku spĺňa trendy dnešnej doby a možno práve tu pramení jej veľký úspech. Čo teda môže čitateľ od tejto knihy očakávať a čo sa skrýva pod atraktívnym povrchom?

Publikácia má jasnú a logickú štruktúru. Je rozdelená na päť zásadných, v obsahu vydelených častí. Prvá kapitola je označená ako „Slova na začátek“ (V preklade - Slová na začiatok). V publikácií teda nie je úvod, ale autor chcel možno predísť akejsi konvenčnosti, ktorá sa vyskytuje vo väčšine kníh pod známou hlavičkou – „Úvod“. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že úvody v knižkách mnohí nedočkaví čitatelia preskakujú. Nasleduje druhá časť, ktorá informuje „O čem je tento „keltský“ průvodce a jak se v knížce orientovať“(V preklade – O čom je tento „keltský sprievodca a ako sa v knižke orientovať). Ani táto kapitola nie je rozsiahla, zato však určite užitočná. 

Pre väčšinu čitateľov, ktorí sa po prvý krát stretávajú s Keltmi je vhodná tretia časť pod názvom – „Keltské stopy na území Čech“ (V preklade – Keltské stopy na území Čiech). Sú tu uvedené dôležité informácie  – kto to boli Kelti, čo je to Laténska kultúra mladšej doby železnej, o adaptácií Keltov na prírodné podmienky a o ich štruktúre osídlenia, o archeologickom poznaní sídiel Keltov, o hmotnej kultúre sídiel, ale aj o krajine Keltov a o ich hroboch, pohrebiskách a pohrebných zvyklostiach (6. – 5. storočie pred Kr. a 4. - 3. storočie pred Kr.). Pre mladých čitateľov môžu byť zaujímavé podkapitoly o móde, šperkoch a odevoch Keltov, ich umeleckom štýle, dielňach, či kulte, ale aj o ich ekonomike, surovinovej základni, exporte a importe, demografii a obraze sociálnej štruktúry spoločnosti. V kocke sú v tretej kapitole zhrnuté dejiny českých Keltov (od 6. storočia pred Kr. – 1. storočie pred Kr.) a postavenie Čiech v dejinách keltskej Európy. Kapitolu uzatvára náhly pád a zánik laténskej kultúry v Čechách a obsadenie územia Germánmi. 

Štvrtá časť má príznačný názov – „Vzhůru na místa, kde byli Keltové“. Autor píše o rôznych typoch miest, na ktorých bola zaznamená ich stopa. Vymenujeme len niektoré – hradiská, oppida, castella, refugia, mohylové a iné pohrebiská, jaskyne a previsy, miesta ťažby nerastných surovín atď. V knihe nájdete rozpísané všetky typy. Keďže autor si je vedomý, že sa jeho kniha dostane do rúk ľudom na rôznej úrovni vedomostí o Keltoch, informuje v štvrtej kapitole aj o tom, kde sa môžu čitatelia v prípade hlbšieho záujmu dozvedieť viac o problematike. V tej istej kapitole sú spísané aj najdôležitejšie archeologické parky, náučné chodníky a informačné centrá s tematikou Keltov v Čechách. Spomenutý je tu aj pomerne smutný osud národnej kultúrnej pamiatky – Oppida Závisť pri Prahe. Ako čerešnička na torte pôsobí krátka správa autora o tom, že sa v súčasnej dobe dá na základe odobranej DNA zistiť, či aj Vaši predkovia neboli pôvodom Kelti. 

Najobsiahlejšia časť je piata kapitola knihy. Mapuje najvýznamnejšie, ale aj menej významné lokality, na ktorých sú doložení Kelti v Čechách. Je to v podstate hlavná náplň knihy. Predošlé uvedené časti majú dohromady len 54 strán z celkového počtu 383 strán v celej knihe. Lokality sú zoradené abecedne. V záhlaví je vždy uvedený názov, pri ktorom je farebná značka. Farba indikuje o aký typ miesta ide (oppidum, sídlo a pod.) a sú definované na stranách 48 – 50. V pravom rohu je vždy určený význam lokality od najvýznamnejšej po málo pozoruhodnú. Aby sa čitatelia nemuseli zakaždým vracať na hore uvedené strany 48 – 50, pod záhlavím je vždy najprv obec, alebo okres, kraj a typ miesta. Pod základnými informáciami nasleduje opis, doplnený vždy vhodným obrazovým materiálom. Na konci je zakaždým dodaná „dostupnosť lokality“, vyjadrená v GPS súradniciach (napr. 49°11´35.013´´N, 13°53´5.877´´ E(lokalita)). 

Samozrejmosťou pre každú knihu je záver. Nie je tomu inak ani u Jiřího Waldhausera. Na strane 367 nájdete krátke ukončenie a na nasledujúcej strane je poďakovanie všetkým, ktorí sa zúčastnili na realizácii knihy. Prínosné je priložené mapovanie lokalít, ktoré sa v knihe nachádzajú, ako aj slovník archeologických pojmov, pre tých, ktorí sa s niektorým z použitých termínov stretli po prvý krát. Autor nezabudol uviesť zoznam použitých fotografií a kresieb, ich pôvodcov a zdroje. Na strane 378 sa čitateľom predstavuje v stručnosti Jiří Waldhauser. 

Kniha je písaná jednoduchým, zrozumiteľným a pútavým štýlom. Vhodný je výber slov ako napr. tajomný, temný a pod., ktoré vťahujú do deja a človek nemá po pol hodine čítania chuť zaspať. Je teda odľahčená od často krát ťažkopádneho odborného výkladu a bohatá na farebné a čiernobiele ilustrácie, alebo fotografie. Komu sa nechce čítať, môže si pozerať všadeprítomné obrázky rôzneho druhu. Obrazový materiál zachytáva  súdobé, alebo historické fotografie lokalít a miest výskytu Keltov v Čechách. Na fotografiách sú zvečnené nájdené predmety materiálnej kultúry, rekonštrukcie obydlí, alebo a iných aspektov života (napr. hneď  úvode je to rekonštrukcia vzhľadu keltského muža a ženy – s. 12), kreslená dokumentácia, mapy atď. Ku každej ilustrácii je zaradený náležitý popis. Za dobrý nápad považujeme vyjadrenie atraktívnosti lokalít počtom mincí (s. 14). Niekto by možno mohol polemizovať, že pri tom môže dochádzať k istej neobjektívnosti. Jiří Waldhauser však patrí k popredným „keltológom“ v Čechách, preto si myslíme, že takého obavy nie sú na mieste. Užitočné sú i spomínané informácie o tom, ako je tá – ktorá lokalita dostupná pre návštevníkov. Okrem GPS súradníc sú tu zaradené aj informácie pre tých, ktorí ešte GPS nepoužívajú. Ku každému miestu je priradený krátky popis o dostupnosti, značení, alebo naopak o tom, že lokalita nie je aj napriek svojmu významu označená. 

Kniha ponúka pohľad na Keltov v Čechách, ktorý je nesporne atraktívny pre súčasného moderného čitateľa. Určená je pre všetky vekové kategórie, vďaka už spomínanému populárne – vedeckému náučnému štýlu. Domnievame sa, že práve takouto formou je možné vzbudiť v laickej verejnosti záujem o poznávanie histórie a archeológie, ako aj o čítanie tlačených kníh. Možno by stálo za úvahu zrealizovať podobne ladenú publikáciu, ktorá by mapovala keltské pamiatky na Slovensku, určenú pre neodbornú verejnosť a písanú živým štýlom. Čo sa týka odbornosti knihy, žiaľ treba poznamenať, že v nej archeológ, alebo historik, ktorý sa zameriava na exponovanú dobu nenájde takmer žiadne nové informácie. Za výnimku možno považovať stranu 365. Venuje sa novým, nedávnym objavom keltských lokalít, alebo predmetov nájdených v Čechách. Takmer všetky opísané nálezy pochádzajú z doby naozaj nedávnej (minimálne dva prípady sú z roku 2012) a ešte neboli publikované. Zväčša boli prezentované zatiaľ len na konferenciách a udalostiach vo vedeckej obci. Dalo by sa povedať, že kniha je vlastne výber najzaujímavejších keltských lokalít v Čechách. Ide o skrátenú a čitateľsky atraktívnejšiu verziu od toho istého autora – „Encyklopedie Keltů v Čechach“.Na záver chceme dať do pozornosti v tejto recenzii niekoľko krát spomínaný pútavý štýl autora a jeho zmysel zaujať širokú laickú verejnosť. Jiří Waldhauser so svojim najnovším počinom sa dá porovnať s naším dobre známym autorom populárne – vedeckej literatúry – Vojtechom Zamarovským.

Mgr. Andrea Námerová,PhD.

 

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3