Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Paleolit
Od: V.Struhár

Láska a láskanie v dobe kamennej

Venuša z Hohle Fels (D)

Erotika, sex, láska – témy, s ktorými sa vďaka médiám stretávame takmer denne. Napriek tomu, že sú súčasťou ľudskej prirodzenosti, stále existujú oblasti, ktoré sú málo prebádané. Týka sa to tiež histórie sexu a sexuality v počiatkoch ľudskej kultúry. Práve vďaka archeologickým nálezom dnes vieme, že nielen sex, ktorý je starý ako ľudstvo samé, ale tiež sexualita a erotika zohrávali v živote človeka dôležitú úlohu už v dobe kamennej.

Fragment fosilizovanej sépie v tvare obnaženého penisu z lokality Erfoud, Maroko

Je nesporné, že sexuálny styk, ako spojenie „mužského a ženského“ princípu je starý, ako ľudstvo samé a reprodukcia je samou podstatou biologickej existencie primátov. Sexualita, čiže spôsoby a formy chápania a organizovania sexuálnej túžby a z toho vyplývajúceho správania v komunite je však symptomatická len pre najmladších hominidov. Naše poznatky o prejavoch sexuálneho správania pravekých populácií sú veľmi útržkovité, pretože patria do sféry tzv. nadstavbových javov, ktoré sú nad rámcom vypovedateľnosti archeologických prameňov, najmä v dobe predliterárnych civilizácií. Čím hlbšie do praveku ľudstva ideme, tým hmlistejšie sú naše predstavy o tejto stránke našej prirodzenosti. Isté kognitívne správanie našich predchodcov v tomto smere naznačuje nález z marockej lokality Erfoud, kam zástupcovia včasných erektov (Homo heidelbergensis) priniesli zo vzdialeného náleziska silicifikovaný fragment fosilizovanej sépie, silne pripomínajúci špičku penisu s obnaženým glansom. Tento manuport datovaný do obdobia kultúry acheulén  (300.000 BC) snáď dokazuje že už včasní erekti mohli pripisovať svojim pohlavným orgánom istý ikonický, či symbolický význam.

Obrázky ithyfalických mužov, franko-kantaberský okruh (E)

Podstatne viac informácií o sexualite hominidov nám prinášajú archeologické nále- zy z obdobia mladého paleolitu (40.000 -10.000 BC), spätého s našim bezpros- tredným biologickým predchodcom – Homo sapiens sapiens. Dominujúcu rolu tu iste zohrával výrazný sexuálny dimorfizmus, strata celkového ochlpenia zvýraznila sekun- dárne pohlavné znaky. Kvalita prežívania sexuálnych vzruchov priamo vzrastala s rozvojom neurónového systému. Sex sa v tomto období presunul z verejnosti (na rozdiel od iných primátov) do určitej súkromnej zóny a stal sa viac intímnou záležitosťou. Vzťah muža a ženy bol skôr monogamnejší, muž participoval aj pri starostlivosti o potomstvo a to viedlo k opakovanému a dlhodobejšiemu sexuálnemu kontaktu s tou istou partnerkou. Vznikal tak istý model sexuálneho správania, ktorý sa mohol líšiť u jednotlivých párových skupín. Jeho prejavmi boli viaceré formy sexuálnych praktík, vyhovujúce obom jedincom. Boj o samicu, selekcia partnerov a pohlavný výber mohli hrať istú rolu aj v prvotných antagonistických konfliktoch, kde prevalenciu získavali potentnejší a „sexuálne atraktívnejší“ jedinci. V rámci kopulačných aktivít je treba predpokladať širokú škálu sexuálnych signálov, čo sa odrazilo aj v sémiotike nástenných malieb a iných druhoch umeleckého prejavu. Už v jaskynnom umení nachádzame zaujímavé výjavy, ktoré majú výrazne erotický kontext. Umenie ako zásadný komunikačný prostriedok sprostredkovalo množstvo informácií a súvislostí o mentálnych aj sociálnych vzťahoch, stalo sa vyjadrovacím prostriedkom pre každodenné aktivity loveckých komunít, vrátane tých elementárnych, ako sú spôsoby získavania obživy, ale aj sexuálny život. Niektorí autori dokonca považujú práve erotiku za kľúčovú pre vznik umenia.

Plastika znázorňujúca priapizmus, abri de Laussel (F)

Výnimočná estetická úroveň parietálneho umenia odráža vysoký stupeň abstraktného myslenia, imaginácie a schopnosti vyjadrovať symbolmi okolitý svet. Genderová dualita mužského a ženského princípu sa odráža aj v motívoch nástenných malieb. Predpokladá sa, že trojuholníkovité, resp. oválne obrazce (často preťaté vertikálnymi ryhami) symbolizujú ženský prvok, na druhej strane jednoduché zvislé línie, bodky a oštepy predstavujú mužský prvok. Podobne na základe analýzy jaskynných  malieb sa považuje subtílnejší kôň za mužský a korpulentnejší bizón za ženský princíp. Účelom malieb a grafitti nebolo iba  „umelecké“ vyjadrenie percepcie prežitých udalostí, ale aj plánovaných a očakávaných dejov, ktoré bolo potrebné pozitívne ovplyvniť. Zvlášť výpovedné sú scény, u ktorých je zjavná spojitosť s karpogonickou (plodivou) mágiou. Zmyslom tohto druhu mágie bolo zabezpečiť úspech pri love, ktorý bol základom koristníckeho egalitárskeho ekonomického systému a reprodukčná schopnosť lovných zvierat bola predpokladom ich dostatku. Rovnako však plodnosť ženy bola zárukou zachovania a pokračovania rodu a výchovy nových členov loveckej society. Paleolitický lovec pritom nerozlišoval fertilitu ženy a samice zvieraťa, čo naznačujú časté námety sexuálne podfarbených scén v ktorých vystupujú ľudia spolu so zvieratami. Často používané červené farbivo vo výtvarných výjavoch, kde pigment zvýrazňuje ženu (niekedy aj zviera) má zrejme aj informačný význam – symbolizuje, že „samica“ je v menštruačnom cykle a nachádza sa teda v reprodukčnom stave.

Rôzne stvárnenia falusu v západoeurópskom magdaleniéne

Tiež do tejto kategórie možno zahrnúť kresby erektilných mužov a žien s výrazne sexuálne akcentovanými znakmi či obrazy, na ktorých sú ľudia, alebo zvieratá počas koitu. Už v kultúre magdalenién (18.000-11.000 BC), ktorá zahrňuje slávne jaskyne franko-kantaberského okruhu (Altamira, Lascaux, Hornos de la Peña) paleolitickí lovci popri množstve polychrómnych malieb zvierat a ľudí stvárnili aj mužov s erekciou. Vztýčený penis pritom treba chápať ako symbol mužstva a vitálnej sily a ako protiklad ženskej, či univerzálne živočíšnej fertility. Z portugalskej jaskyne Ribeira de Piscos pochádza dokonca unikátny výjav ejakulujúceho muža, rovnaký námet mala aj rytina na bridlicovej tabuľke v Grotte de la Marche. Z paleomedicínskeho hľadiska je zaujímavé, že sa už v tomto období vyskytovali niektoré urologické poruchy, ako fimóza, parafimóza, priapizmus, alebo choroby miešku. Na druhej strane, v paleolitickom imobilnom umení sú dôkazy o aplikácii cirkumcízie penisu, ktorá mohla byť motivovaná aj kultovo-spoločenskými motívmi.

Jaskyňa Domica - vstup do kultového okrsku v podobe ženskej vulvy

Nie je iste náhodné, že najpôsobivejšie pamiatky boli stvárnené v podzemí, často v ťažko dostupných priestoroch. Aj vo výbere miesta je treba hľadať spirituálny význam, ktorý vyplýva z prirodzených daností určitých prírodných výtvorov a úzko súvisí so sexuálnym kontextom. Špecifické mikroklimatické podmienky podzemných priestorov, najmä vlhké, tmavé a hlboké  skalné dutiny mohli evokovať ženské lono, z ktorého pochádza život a po smrti sa tam ľudský jedinec navracia. Zrejme aj z tohto dôvodu jaskyne v praveku slúžili veľakrát ako pohrebné a kultové miesta. Numinozita skalných dutín je ešte zdôraznená výs- kytom zaujímavých naturfaktov, prírod- ných výtvorov, ktoré evokujú ľudské genitálie. V známej jaskyni Domica, kde sa odkrylo unikátne sídlisko neolitickej bukovohorskej kultúry, sa do sakrálneho areálu vstupovalo cez chodbu, ktorej portál silne pripomínal ženskú vagínu. Okrem mystického významu jaskynných malieb, rytín a plastík, ktorých námety úzko súviseli s reprodukčnou mágiou a odrážali najčastejšie nielen reálny svet lovcov a zberačov, ale aj transcendentálne predstavy, interpretované prežitky a zmenené stavy vnímania sa uvažuje o istej edukačnej funkcii. Galérie so sexuálnymi, či milostnými výjavmi, mohli poslúžiť ako miesta „sexuálnej výchovy“ kde sa zasvätení muži a ženy v rámci iniciačných obradov zaúčali tajomstvám sexu, erotiky a rozmnožovania.

Falus z jaskyne Hohle Fels (D), magdalenién

Medzi artefakty s jednoznačne sexuálnym významom môžeme zaradiť predmety stvárňujúce mužské a ženské genitálie, vyrobené najmä z kameňa a mamutoviny, predpokladať však treba aj ich drevené pendanty, ktoré sa však do súčasnosti nedochovali. Zaujímavé sú hlavne realistické stvárnenia penisu, ktoré sú vôbec prvými historickými reprezen- táciami mužskej sexuálnej vitality a symbolmi potencie. Zrejme najstarší falus sa našiel v spektakulárnej jaskyni Fels Höhle, v Švábskej jure, pri nemeckom Ulme. Jedinečný nález z obdobia magdaleniénskej kultúry mal dĺžku dvadsať centimetrov a šírku tri centimetre. Jeho unikátnosť ešte zvýrazňovala leštená úprava povrchu, ktorá je charakteristickým technologickým postupom pre podstatne mladší neolit. Okrem toho sa tu tiež našiel unikátny závesok v tvare obnaženého penisu, vytvarovaný z očného zubu jaskynného medveďa. Pôsobivá kolekcia skulptúr spodobujúcich mužský úd pochádza z francúzskych jaskýň La Madeleine, Blanchard, Le Forne du Diable a Roc de Marcamps. Rôzne veľké falusy, s obnaženým žaluďom,  vyrobené z kosti, parohu a kameňa sú dokonalou ukážkou sochárskej zručnosti cromaňoncov v tejto časti Európy v staršej dobe kamennej. Ich precízne a realistické stvárnenie predpokladá, že autorom slúžili ako predlohy konkrétni muži. Vzhľadom na čas potrebný na pretvorenia amorfného kusu materiálu na pôsobivú erotickú plastiku je nutné predpokladať opakované návštevy živej predlohy u autora, čo priam evokuje možnosť, že opakovaná erekcia sa dosahovala masturbáciou, resp. orálnym sexom.

Věstonická venuša a jej umelecké reflexie podľa L.Baláka

Napriek mnohým starším predstavám o nízkej civilizačnej úrovni paleolitických lovcov, práve početné jaskynné maľby s poetickými scénami s dominantným motívom ženy dokladajú, že interakcie medzi mužským a ženským pohlavím neboli obmedzené len na prostoduché animálne párenie, ale patrili k nim aj rôznorodé prejavy lásky a láskania so sprievodnými atribútmi. Na druhej strane, vylúčiť nemožno ani rituálne dôvody používania „umelých penisov“, zvlášť pri iniciačných obradoch, kedy sa z dievčaťa stávala žena a tento ceremoniál sprevádzala arteficiálna deflorácia hymenu. S rituálnou masturbáciou by mohli tiež súvisieť tzv. veliteľké palice – v kosti, mamutovine, alebo dreve stvárnené realistické plastiky s hlavicou v tvare obnaženého žaluďa. Ojedinelým artefaktom z nášho územia, ktorý sa zvykne interpretovať aj ako zobrazenie falu, je zvieracie rebro s vetvičkovitým ornamentom z Veľkého Kolačína a mužské genitálie vybrúsené z hnedého pieskovca zo svetoznámej pleistocénnej lokality Moravany nad Váhom.

Veľký Kolačín (SK) - štylizovaný falus (?) na zvieracom rebre

Najpôsobivejšie umelecké pamiatky mladšieho úseku staršej doby kamennej, archetypy ktoré sú stelesnením „erotična“, sú sošky tzv. venuší. Napovedajú, že libido tvorcov hralo rozhodujúcu úlohu pri ich stvárňovaní. Ich výskyt zaznamenávame po celom území Eurázie, od západnej Európy, cez Taliansko a Podunajsko, až po Sibír a spadajú do obdobia trvania kultúry gravettien. Vyrobené boli z kameňa, minerálov, mamutoviny, kosti, parožia a dokonca aj z hliny. Ich spoločným znakom je nahota, kypré tvary, výrazné prsia a stehná, zvýraznená pubická oblasť, chýbajúce ruky a hlava (zobrazovaná v rámci celého paleolitu iba vo výnimočných prípadoch). Dominujúce sú predovšetkým reprodukčné orgány a nápadná obezita u väčšiny známych nálezov. Je samozrejme pochopiteľné, že tučnota a nie príliš estetické ženské telo (poznamenané častými pôrodmi), bolo pravekým lovcom vnímané v úplne inom kontexte. Žena vo vysokom stupni gravidity bola symbolom plodivej sily a bujné poprsie a dostatok tuku právom vzbudzovali obdiv (mimochodom nie tak zriedkavý jav u niektorých členov súčasných populácií).

Scéna koitu na stene skalného abri Murat (F)

Najstarším umeleckým prejavom, nielen tohto druhu, ale zrejme najstarším dokladom figurálneho umenia vôbec, je iba prednedávnom objavená unikátna skulptúra, ktorú praveký lovec vyrezal z mamutieho klu pred 35.000 rokmi. Našla sa v nemeckej jaskyni Hohle Fels a je datovaná do kultúry aurignacien (35.000-27.000 BC), je teda asi o päť tisíc rokov staršia, ako všetky dovtedy známe „Venuše“. Namiesto hlavy má soška závesné očko, má nadmieru vyvinuté dopredu smerujúce prsia, široké plochejšie brucho a predimenzované vonkajšie rodidlá. Jej „venušin pahorok“ je oddelený od ostatnej, ventrálnej časti, hlbším horizontálnym zárezom. Medzi najpôsobivejšie „dámy z doby kamennej“ nesporne patria figúrky, ktoré reprezentujú mobilné umenie stredodunajského gravettienského okruhu (pavlovien). Prvou z nich je nesmierne umelecky pôsobivá „Willendorfská venuša“ z dolného Rakúska. Je vytesaná z kusu kreveľa, má mohutné prsia a hlavu zdobenú účesom. Najmohutnejšia tuková zásoba je v torakálnej oblasti. Soška má zreteľne viditeľné stydké pysky, avšak chýba akýkoľvek náznak pubického ochlpenia. Namieste je otázka, či už v tomto období nemohlo byť ochlpenie cielene depilované. Oproti tejto skulptúre stojí rovnako pôsobivá a nemenej slávna moravská „Věstonická venuša“. Jej výnimočnosť spočíva predovšetkým v materiáli, z ktorého je vyrobená. Vymodelovaná bola z hlineného cesta s prímesou sadzí a drvených kostí a následne vypálená ohňom. Spolu s niekoľkými ďalšími predmetmi z oblasti Pavlovských vrchov patrí k najstarším hlineným nálezom na svete a predišla tak neskorší objav keramiky neolitickými roľníkmi o pekných pár tisícročí. Na rozdiel od rakúskeho nálezu má hruškovitý tvar tela, štíhlejší hrudník, dlhšie a ovisnutejšie prsia a najširšiu časť v driekovej oblasti. Na hlave sú zvýraznené dve šikmé oči a úplne chýba znázornenie pohlavných orgánov. Niektorí autori v nej vidia kryptogram v ktorom je symbioticky sa vyskytujúci ako ženský, tak mužský symbolizmus.

Moravienska venuša, cca 23.000 BC

Napokon trojicu najslávnejších paleolitických plastík dopĺňa „Moravianska venuša“, objavená v katastri už spomínaných Moravian nad Váhom (okr. Piešťany) v predvojnovom období nemeckým bádateľom L.Zotzom, ktorá bola dlhý čas slovenským vedcom neznáma. Táto „prvá dáma slovenského praveku, meria len 7,5 cm a je vyrobená z mamutoviny. Na základe metódy C14 vieme, že vznikla v období okolo roku 23.000 pred Kristom. Jej mierne korpulentná postava oproti ostatným súvekým figúrkam pôsobí na súčasníka ešte aj po tisícročiach nesmierne eroticky. Najvýraznejšia partia, na ktorú sa sústredil praveký umelec je v tomto prípade zadok, aj keď pubická oblasť mierne vystupuje z reliéfu a vulva je stvárnená vertikálnym zárezom. Kultúrne je tu evidentná spojitosť s mobilným umením moravského pavlovienu. Význam spomínaných „Venuší“ v kultúre a umení cromagnonských lovcov a zberačov je témou obsiahlych diskusií. Niektoré sú naozaj pozoruhodné, ako napr. štúdie L.McDermota, ktoré paleolitické sošky vníma ako autoportréty, prevažne gravidných žien, ktoré stvárňovali samé seba a teda zdôrazňujú morfologické ženské znaky, čomu by napovedala aj absencia hlavy a tváre.

Androgynická venuša z Milandes (F)

Zaujímavou kategóriou sú tzv. androgynické plastiky, na ktorých sa prelínajú ako mužské, tak ženské prvky. Takýto nález pochádza z francúzskej jaskyne Grotte du Placard. Štylizovaná postava z jelenieho parohu bola vytvarovaná s čepeľovitým trupom spodobňujúcim falus, na báze však bola medzi dvoma krátkymi nohami zvýraznená vulva so zdôrazneným strniskom na „venušinom pahorku“, ktoré sa pri otočení menilo na varlatá. Najznámejšie androgynické plastiky sa našli v Mezine na Ukrajine, v Savignane pri Trasimerskom jazere, Milandes vo Francúzsku a v Nab Head St. Bridges. Symbióza ženského a mužského elementu v takomto druhu umeleckého prejavu predpokladá určitú vyváženosť vo vnímaní postavenia oboch pohlaví v civilizácii európskej doby kamennej a naznačuje čo to aj o hierarchickom usporiadaní súdobej spoločnosti. Aj keď pre paleolitické obdobie môžeme uvažovať o spoločenskej organizácii s istým významnejším postavením ženy, skôr však v rovine spoločensko-organizačnej (niekedy nesprávne označovanom pojmom matriarchát), muž si podvedome určite tiež uvedomoval svoju úlohu pri oplodňovaní a otcovstve. Oveľa pravdepodobnejšie je však rovnocenné postavenie oboch partnerov, ktorí zastávali rovnako dôležitú rolu pri splodení potomkov a ich ďalšej výchove. Kopulácia, gravidita, menštruácia, laktácia a pôrod pritom boli jasne zakotvené v ich mysli a chápané ako integrálna súčasť životného cyklu. Početné archeologické nálezy nás teda bez pochybností presviedčajú o význačnom postavení sexuálnej aktivity a partnerského života, ktoré zohrávali nezastupiteľnú rolu v procese „civilizačnej a emočnej evolúcie“ už pred desiatkami tisíc rokov.

Literatúra:

Angulo,J.C., Díez,M.G.: Male Genital Representation in Paleolithic Art: Erection and Circumcision before History. Urology 74, 2009, 10-14.
Angulo,J.C., Eguizabal,J., García,M.: Sexualidad y erotismo en la Prehistoria. Revista Internacional de Andrología 6, 2, 2008, 127-139.
Bednarik,R.G.: An Acheulian figurine from Morocco. Rock Art Research 19, 2, 2001, 137-139.
Conard,N.J.: A female figurine from the basal Aurignacian of Hohle Fels Cave in southwestern Germany. Nature, 459, 2009, 248-252.
Cuesta,J.A., Díez,M.G.: El significado de la erección, la genitalidad y otras representaciones de índole urológico en el imaginario paleolítico. Archivos Españoles de Urología, 60, 8, 2007, 845-848.
Malina,J. a kol.: Kruh prstenu. Světové dějiny sexuality, erotiky a lásky od počátku do současnosti v reálném životě, krásné literatuře, výtvarném umění a dílech českých malířů a sochařů inspirovaných obsahem této knihy. Brno 2007.
McDermott,L.: Self-Representation in Upper Paleolithic Female Figurines. Current Anthropology 37, 2, 1996, 227-275.
Struhár,V.: Sex a sexualita v archeologických nálezoch. I. Staršia doba kamenná. Sexuológia 11, 2011, 1, 7-15.
Svoboda,J.A.: Počátky umění. Praha 2011.
100 000 let sexu.  O lásce, plodnosti a rozkoši. Sborník a katalóg výstavy. Brno 2008.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3