Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Paleolit
Od: V.Struhár

Najstarší bumerang na svete nepochádza z Austrálie

Jaskyňa Obłazowa v Pieninách. Foto V.Struhár

Bumerang je jednoduchý drevený nástroj, ktorý v nás asociuje lov na diaľku. Pri správnej technike hádzania sa dokáže po zasiahnutí cieľa vrátiť späť do rúk manipulátora. Podľa tradičných predstáv je spájaný s pôvodnými obyvateľmi Austrálie, používajú ho však aj mnohé africké kmene a indiáni v Amerike. Málokto však vie, že najstarší bumerang na svete sa nenašiel v Austrálii, ale v jaskyni Obłazowa, ktorá sa nachádza v poľských Pieninách, v bezprostrednej blízkosti našich štátnych hraníc a spišského regiónu.

Pôsobivá panoráma doliny Malej Bialky v Pieninách. Foto P.Valde-Nowak

Jaskyňa Obłazowa (670 m.n.m.) leží asi 1,5 km JV od centra Noweho Targu, na brehu riečky Nowa Biała, ktorá tvorí pravý prítok Dunajca. Miesto zvané „Prielom Białky“ sa nachádza medzi dvoma vápencovými bralami. Paleolitické osídlenie tejto časti Karpát bolo objavené len nedávno, v se- demdesiatich rokoch 20. storočia, v súvislosti s výskumom miestnych zdrojov rádioralitov. V ro- koch 1985-1995 tu prebehol archeologický výskum pod vedením prof. Pawla Valde-Nowaka z Archeologického ústavu poľskej akadémie vied. Samotná jaskyňa, alebo skôr jaskynka pred výskumom mala rozmery len asi 9x5m a výšku 3m. Nálezisko bolo skúmané metodikou plošného odkryvu po sektoroch s rozmermi 1x1m, pričom sa postupovalo po vrstvách s hrúbkou 5cm. Sedimenty sa preosievali, aby sa zachytili aj tie najjemnejšie nálezy. Výskum zdokumentoval unikátnu sekvenciu archeologických kultúr prakticky od paleolitu až po stredovek, ktoré počas tohto obdobia vytvorili až 22 kultúrnych vrstiev s celkovou hrúbkou päť metrov.

Škrabadlá z pieninského rádiolaritu z mousterienskej vrstvy. Podľa P.Valde-Nowaka 2010.

Najstaršie osídlenie je späté s prítom- nosťou človeka neandertálskeho typu, ktorý tu zanechal niekoľko tisíc nástrojov mousterienskej kultúry (cca 50.000 BC). Otvor jaskyne vtedy ležal nízko nad riečnym tokom, takže pri záplavách ju voda zalievala. Neandertálci, ktorí tu opakovane sídlili sa podľa dochovaných zvyškov živili mamutím mäsom. Industria rôzneho typu obsahovala škrabadlá, no- žíky, ale tiež nástroje miniatúrnych foriem, ktoré majú analógie na našich stredopaleolitických travertínových náleziskách (Bojnice, Gánovce, Ondrej-Hôrka) a najnovšie sa zaraďujú do kultúry taubachien. Ako materiál na výrobu používali lokálny pieninský rádiolarit z bradlového pásma, ale vyskytol sa aj vrták z obsidiánu, ktorý dokladá kontakty s východným Slovenskom. Po odchode neandertálcov sa jaskyňa na počiatku mladého paleolitu (cca 38.000 BC) stala útočiskom človeka dnešného typu (človeka cromaňonského), ktorý bol tvorcom kultúry szeletien. Interpleniglaciálna klíma bola vtedy relatívne teplá, takže jaskyňa bola prevažne suchá, okolie tvoril borovicový les s otvorenými zelenými plochami. Mladopaleolitickí lovci tu striehli na zver napájajúcu sa v blízkej rieke, čoho dokladom je plošne opracovaný listovitý hrot oštepu a kostený hrot. Okrem toho sa pred jaskyňou našli nástroje aj z obdobia kultúry aurignacien, ktorá je najstaršou mladopaleolitickou kultúrou v Európe.

Vedúci výskumu prof. Pavel Valde-Nowak pred vstupom do jaskyne. Foto V.Struhár

Najvýraznejším osídlením lokality však bola kultúra gravettien, resp. jej východná fácia nazvaná podľa eponymnej moravskej lokality pavlovien. Oproti pred- chádzajúcemu stredopaleolitickému osídleniu sa rozšírilo aj spektrum využívaných surovín. Popri miestnych radiolaritoch je už doložené aj spracovanie čoko- ládového a świeciechovského pazúrika importovaného z oblasti ležiacich desiatky kilometrov na sever od Pienín. Dokladá to intenzívnejšiu surovinovú výmenu a vyššiu mobilitu mladopaleolitických spoločenstiev. Nálezy kostí kamzíkov sú svedectvom ich pôvodnej populácie, ktorá tu žila už počas mladšieho pleistocénu. Popri nich sa tu našli aj kosti jeleňa, či soba, ktorý patril k najčastejším lovným druhom mladopaleolitických populácií. Celkovo bolo vo vrstvách náležiacich pavlovienskej kultúre identi- fikovaných 260 rôznych druhov fauny. Práve v pavlovienskej vrstve číslo VIII, datovanej podľa rádiouhlíkovej metódy do obdobia asi 30.000 rokov BC, sa objavil nález, ktorý okamžite vzbudil ohlas prakticky v celom vedeckom svete. V koncentrácii žulových okruhliakov sa našli desiatky štiepaných nástrojov, pieskovcová platňa, prevŕtané líščie zuby, korálik, kostené šidlo, súčasti náhrdelníka z lastúr, niektoré zdobené červeným farbivom. Parohové kliny boli zdobené rytinami a z územia Poľska takéto predmety dovtedy nepoznali, hoci v moravskom pavloviene sú časté na kostených a parohových predmetoch mobilného umenia. Podľa nálezcov slúžili tieto kliny ako banícke nástroje používané pri exploatácii kamennej suroviny.

V centre tohto zoskupenia sa však našlo niečo, čo archeológom doslova vyrazilo dych. Medzi okruhliakmi ležal 70 cm dlhý kosákovitý predmet vyrobený z mamutieho kla. Predmet bol precízne vyhladený po celej ploche a na povrchu zdobený rytými líniami. Nebolo pochýb, že artefakt objavený v kolekcii výnimočných nálezov bol bumerang a celý kontext z vrstvy VIII možno považovať za unikátne ceremoniálne miesto, kde sa uskutočňovali kultové obrady. Dovtedy sa najstarší bumerang vyrobený z dreva a datovaný do mezolitu našiel len v dánskom Brabant Sø a podstatne mladší z doby železnej v belgickom Velsem. Artefakt z mamutoviny objavený v mladopaleolitckej jaskyni Obłazowa tak prakticky okamžite získal svetové prvenstvo ako najstarší dochovaný bumerang na svete.

Bumerang v komplexe nálezov z vrstvy VIII. Podľa Valde-Nowak,P.- Nadachowski,T.-Madeyska,T. 2003.
Články amputovaných prstov. Podľa P.Valde-Nowaka

Popri ňom však existuje ešte jeden podobný bumerang, vyrobený rovna- ko z mamutoviny, hoci väčšina báda- teľov ho akoby ani neregistrovala. Našiel sa na dolnorakúskej gravet- tienskej stanici v Stillfriede a hoci mu chýbali obidva konce, je nesporne časovou aj surovinovou analógiou k bumerangu z Obłazowej. V súvislosti s obidvoma nálezmi vyvstáva otázka, ako mohol paleolitický lovec takýto premet s váhou 0,8 kg, používať na diaľkový lov. Na túto otázku sa pokúsili odpovedať naslovovzatí odborníci. Jeho účinnosť v praxi vyskúšal športový majster sveta v hode bumerangom F.Forst ako aj D.Evers, známy rekonštrukciami pravekých nástrojov. Pri použití plexisklovej repliky originálu bolo zistené, že hoci bumerang sa nedokázal po hodení vrátiť späť, bol schopný slúžiť ako účinná diaľková zbraň na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov, takže sa ním dali loviť aj väčšie zvieratá. Jeho výhodou bola vyššia účinnosť, ako pri použití oštepu, alebo kamenného projektilu. Je samozrejme otázne, či tento unikátny predmet bol na tento účel aj používaný, alebo bol vyrobený ako kultová obdoba rovnakých, ale drevených diaľkových zbraní, používaných popri vrhačoch oštepov mladopaleolitickými lovcami. Vzhľadom na závažné sprievodné nálezy, ktoré okrem už spomínaných výrobkov z kameňa kosti a parohoviny zahŕňali aj dva ľudské články prstov je skôr pravdepodobnejšia jeho kultové využitie. Amputovaný palec ľavej ruky a malíček sú absolútne unikátne a prakticky sú najstaršími a doteraz jedinými antropologickými nálezmi z vrchného paleolitu na území Poľska.

Ich interpretácia sa dostáva do kontextu v súvislosti s početnými vyobrazeniami ľudských dlaní s chýbajúcimi článkami prstov, ktoré poznáme z jaskýň franko-kantaberského okruhu západnej Európy. Na stenách jaskýň v Le Moulin de Laguenay, Gargas, Maltravieso, Pech-Merle, Chauvet, Cosquern a iných boli znázornené negatívne odtlačky dlaní bez niekoľkých článkov prstov, ktoré vznikli rozprskávaním farby na priloženú dlaň. V tejto súvislosti je zaujímavý nález pieskovcovej podložky vo vrstve VIII, ktorá obsahovala zvyšky červeného farbiva. Nie je vylúčené, že aj v tejto jaskyni sa mohli vyskytovať podobné „nástenné obrazce“, aké poznáme z podzemných priestorov západnej Európy. Ich pomerne frekventovaný výskyt upriamuje našu pozornosť na existenciu kultových obradov, ktorých súčasťou bola rituálna amputácia článkov prstov. Napokon, takúto prax potvrdzujú aj etnografické pozorovania u viacerých prírodných národov. Nie je vylúčené, že amputácia bola trestom za porušenie spoločenských a náboženských noriem mladopaleolitických populácií, ako napr. vstup do sakralizovaných priestorov (vrátane jaskýň), alebo nerešpektovanie iných tabuizovaných pravidiel, ktoré spadali do výlučnej kompetencie tzv. rituálnych špecialistov – šamanov.

Negatívny odtlačok dlane bez článkov prstov z jaskyne Le Moulin de Laguenay vo Francúzsku. Podľa Mélard,N.-Pigeaud,R.-Primault,J.-Rodet,J. 2010.

Typologická podobnosť štiepanej industrie na nedávno zistených nových paleolitických lokalitách na Spiši a na Liptove (ale napr. aj prítomnosť lastúrnika typu „Conus sp. v Oblazowej, ktorý pochádza z povodia rieky Váh), jasne poukazuje na úzke kultúrne a spoločenské kontakty obidvoch strán Karpát v mladom paleolite. Odkrytie výnimočného kultového areálu v jaskyni Obłazowa v bezprostrednom zázemí nášho územia tak dáva nádej na objavenie podobných unikátnych pamiatok spojených s pohybom mladopaleolitických populácií aj na Slovensku, ktoré disponuje početnými jaskyňami s vhodnými podmienkami na osídlenie.

Stratigrafia archeologických kultúr v jaskyni Obłazowa. Podľa P.Valde-Nowaka

Literatúra

Mélard,N.-Pigeaud,R.-Primault,J.-Rodet,J.: Gravettian painting and associated activity at Le Moulin de Laguenay (Lissac-sur-Couze, Corréze). Antiquity 84, 2010, 666-680.

Valde-Nowak,P.-Nadachowski,T.-Madeyska,T.: Wyniky badań Jaskini w Obłazowej. In: Gancarski,J.(red.): Starsza i środkowa epoka kamenia w Karpatach polskich. Krosno 2002, 59-96.

Valde-Nowak,P.-Nadachowski,T.-Madeyska,T.(eds.): Obłazowa cave. Human activity, stratigaphy and palaeoenvironment. Kraków 2003.

Valde-Nowak,P.: Człowiek pierwotny w Jaskini w Obłazowej. Pieniny - Przyroda i Człowiek 10, 2008, 133-146.

Valde-Nowak,P.: Mousterian sequences of the Obłazowa cave (polish Carpathians). Acta Univers. Wratislav. 3207, 41, 2010, 1-11.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3