Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Reportáže-Slovensko
Od: V.Struhár

Na návšteve v archeoskanzene vo Vyšnom Kubíne

Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode. Pomenovanie vzniklo podľa prvého takéhoto múzea, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme. Do skanzenov sa umiestňujú stavby, ktoré nie je možné chrániť na ich pôvodnom mieste. Špecifickou formou sú archeoskanzeny, ktoré prezentujú rekonštrukcie pra- vekých stavieb a objektov.

Hoci v Európe sú desiatky archeologických skanzenov a pochváliť sa nimi môžu naši susedia v Čechách, Poľsku a Maďarsku, na Slovensku doteraz funguje iba jediný známy archeoskanzen. Ten sa nachádza v lokalite Havránok nad priehradným múrom Liptovskej Mary, na mieste pôvodného hradiska a sídliska z obdobia doby železnej a rímskej. Odbornú aj vedeckú obec tak určite poteší informácia, že iba nedávno vznikol malý archeoskanzen aj vo Vyšnom Kubíne, priamo oproti majestátnym archeologickým výšinným lokalitám Ostrá a Tupá skala. Autorkou idey ako aj samotných rekonštrukcií je Mgr. Ľubica Kupcová, absolventka archeológie na UKF v Nitre.

Ako sama prezradila, myšlienka skanzenu vznikla približne pred rokom a jej zámerom bolo priblížiť architektúru a kultúru pravekej Oravy, ktorá zvlášť v dobe bronzovej a železnej bola kontinuálne osídlená ľudom lužických popolnicových polí. Nositelia tejto kultúry v tomto uzavretom horskom prostredí zanechali po sebe pôsobivé pamiatky vo forme pohrebísk aj sídlisk, z ktorých mnohé boli budované na dobre chránených výšinných polohách. Intenzívny výskum, ktorý v druhej polovici 20. storočia realizoval archeológ Pavol Čaplovič prispel k tomu, že Orava je jedným z najlepšie rozpoznaných pravekých regiónov Slovenska. Práve jeho zásluhou bola identifikovaná svojbytná horalská civilizácia - tzv. oravský typ lužických popolnicových polí doby halštatskej, s charakteristickou keramikou, bronzovými a železnými výrobkami a špecifickou architektúrou. Tú predstavujú najmä zrubové drevené chaty so zahĺbenou  podlahou, ktorú lemujú kamenné kvádre. Zdá sa, že toto špecifikum je typické pre stavby oravskej doby bronzovej a halštatskej a na Slovensku sa s ním stretávame pomerne zriedkavo.

Práve takýto objekt sa rozhodli členovia občianskeho združenia Ipea o.z. zrekonštruovať aj na neveľkej ploche v bezprostrednom zázemí Vyšného Kubína, pod pôsobivou panorámou vrcholu Veľkého Choča. Pôvodná nálezová situácia bola odkrytá na sídlisku a pohrebisku lužickej kultúry v Dolnom Kubíne –Ožnici v roku 2008, archeológmi z AÚ SAV v Nitre , ktorí tu skúmali plochu pred výstavbou obchodného centra. Na základe veľmi dobre zachyteného pôdorysu sa Mgr. Kupcová rozhodla zrekonštruovať tento objekt v ich vznikajúcom skanzene. Stavba s dĺžkou vyše 8 x 5 m predstavuje jednopriestorovú chatu s cca 1 m zahĺbenou podlahou, ktorá bola dookola obložená kamennými platňami. V strede sa nachádza centrálne vykurovacie zariadenie, akási hlinená piecka, ktorá mohla mať viacúčelové využitie. Pri samotnej stavbe bola najskôr vytvorená drevená kostra strechy upevnená na dvoch sochách nesúcich pozdĺžny nosný trám. Sedlová strecha siaha až po zem a celá váha krovu tak spočíva na nosných trámoch. Ako krytina bol zvolený rákos, ktorý bol popri slame v praveku najčastejším stavebným materiálom na pokrytie striech. Na túto stavbu sa časť rákosia získala z blízkych zavlhčených polôh, zvyšok sa pokryl dodávkou od súkromnej firmy. Upevnenie materiálu na drevený rošt bolo urobené pomocou ľanových povrazov, ktoré majú výborné funkčné vlastnosti. Predná a zadná časť chalupy je vyrobená klasickým spôsobom z lieskových prútov omazaných hlinou – tzv. mazanicou. Ako materiál poslúžila hlina z neďalekej polohy pod Chočom, ktorá sa v hliníku za stavbou spracúvala miešaním s plevami, aby získala potrebné vlastnosti. Zaujímavý v rekonštruovanej stavbe je vyvýšený prístenok na kolovej konštrukcii, ktorého existencia síce nevyplýva z nálezovej situácie, ale podľa Mgr. Kupcovej zrejme v príbytkoch tohto druhu, kde na podlahe bolo relatívne chladno a vlhko, jestvovali takéto obytné komponenty zvyšujúce štandard bývania.

Interiér objektu je pôsobivo doplnený dobovým keramickým inventárom s typickou keramikou zdobenou rytými vzormi, ktorú vyrobili pôvodnou technológiou v keramickej peci, rekonštruovanej rovnako v areáli malého skanzenu. Hlinená kupolová pec chránená jednoduchým dreveným prístreškom absolvovala už niekoľko výpalov, pričom teplota výpalu dosahovala až okolo 900oC. Popri tomto objekte sa nachádza v skanzene tiež iný výrobný okrsok, ktorý predstavuje kovolejárska dielňa. Slúži najmä na overovanie experimentov v súvislosti s metalurgiou bronzu a medi, ktorá bola pre nositeľov lužickej kultúry v horskom prostredí jednou z najdôležitejších remeselných činností. Z pokusných tavieb sa získalo už niekoľko exemplárov replík bronzových nástrojov, ktoré budú použité na ďalšie experimentálne overovania. Dobové reálie napokon dopĺňa prútená ohrada švorcového políčka, na ktorom  sa pestujú rôzne druhy strukovín a obilovín.Spolu s rekonštruovanou chlebovou pecou sú súčasťou prezentácie dobového stravovania populácií doby bronzovej.

Experimentálna archeológia je jednou z moderných foriem overovania archeologických teórií a hypotéz (predovšetkým v oblasti pravekých technológií) formou experimentu. V súčasnosti sa realizuje predovšetkým v archeoskanzenoch a archeoparkoch, z ktorých mnohé sú združené v organizácii EXARC. Tá združuje takmer 200 takýchto Open-Air múzeí vo viac ako 30 krajinách a každoročne sa ich počet rozrastá. Ročne tieto atraktívne lokality navštívia desiatky tisíc návštevníkov všetkých vekových kategórií. Archeologické dedičstvo sa tak prezentuje popri experimentálnej archeológii aj tzv. experienciálnou (zážitkovou) archeológiu, ktorá pútavou a interaktívnou formou zoznamuje verejnosť s našou najstaršou minulosťou. Okrem edukačnej úlohy tak vo veľkej miere prispieva k rozvoju turistického ruchu v regiónoch.

Aj skanzen, ktorý sa vo Vyšnom Kubíne rozhodli vybudovať nadšenci zo združenia Ipea o.z., určite poslúži nielen na prezentáciu kultúrneho dedičstva, ale rovnako môže zvýšiť atraktivitu regiónu Oravy, ktorá aj napriek množstvu kultúrnych a prírodných pozoruhodností akoby stále bola iba marginálnou turistickou destináciou.

Foto: ArcheológiaSK a Mgr.Ľubica Kupcová

Copyright © ArcheologiaSK 2018 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3