Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Rím a sťahovanie národov
Od: Marián Soják

Nálezy mincí a prienik antických vplyvov na územie Spiša

Denár cisára Traiana (98-117) z Hôrky-Primoviec (foto M.Soják)

Územie Spiša zohrávalo vo včasnohistorickom období dôležité postavenie vo vývoji Západných Karpát. Zásluhu na tom malo najmä rudné bohatstvo Spišsko-gemerského rudohoria a tiež dôležité komunikačné spojenie, smerujúce pozdĺž povodia rieky Poprad na sever za opačný hrebeň Karpát. Napriek vysokej nadmorskej výške boli dôležitým osídľovacím faktorom príhodné pedologické a klimatické pomery v krajine, vklinenej medzi Vysoké Tatry a Slovenský raj. Práve v  mladšej dobe železnej – laténskej a celej dobe rímskej dosiahol tento región jeden z vrcholov svojho vývoja. Medzi vzácne doklady historického vývoja tohto územia patria i nálezy keltských a rímskych mincí.

Hradisko púchovskej kultúry v Jánovciach - Machalovciach (foto V.Struhár)

Výskum včasnohistorického osídlenia Spiša siaha do konca 19. storočia. Stalo sa tak zásluhou miestnych lokálpatriotov, ktorí aspoň časť svojich výskumov a nálezov publikovali v miestnej či celouhorskej tlači. Naplno sa výskum rozvinul len v posledných troch-štyroch desaťročiach. Vďaka väčším terénnym odkryvom sa podarilo získať stratigrafické poznatky a dobre datované nálezové celky z takých lokalít, ako napr. Žehra – Spišský hrad, Veľký Slavkov – Burich, Smižany/Spišské Tomášovce – Čingov alebo Nová Lesná. Podrobnejšie vyhodnotenie výskumov však chýba. Napriek tomuto konštatovaniu poznáme vývoj Spiša v sledovanom období najmä prostredníctvom svojráznej púchovskej kultúry, pomenovanej Eduardom Beningerom podľa náleziska Púchov. Uvažuje sa, že jej nositeľmi boli počas dvoch storočí pred a po zmene letopočtu keltské kmene Kotínov, ktoré podľa rímskeho historika Tacita pracovali pre Sarmatov a Kvádov v baniach na železo. Kontakty Spiša s vyspelejším kultúrnym prostredím sledujeme prostredníctvom importovaných výrobkov. Kým v laténskej fáze púchovskej kultúry (2. – 1. storočie pred Kr.) nimi boli rozmanité laténske šperky (spony, trojlistá nášivka, sklené koráliky a náramky) a typická maľovaná keramika, v rímskej fáze púchovskej kultúry sa dovážali provinciálne kovové i hlinené výrobky, medzi ktorými nechýba reliéfne zdobená keramika terra sigillata. Dokladom vyspelosti kultúrneho prostredia a vzájomných vzťahov so vzdialenejšími oblasťami sú nálezy mincí, z ktorých časť predstavujú domáce razby, iné boli na územie Spiša importované. Mnohé z nich sa našli už v minulosti, a preto im chýbajú presnejšie nálezové okolnosti, prípadne aj lokalita a bližší popis razieb. Menšia časť sa získala počas archeologických výskumov. Značná časť numizmatického materiálu pochádza (bohužiaľ) z nelegálnej činnosti vykrádačov kultúrneho dedičstva (pomocou detektorov kovov) a je dnes už stratená, alebo zostala publikovaná len torzovito. 

Keltské mince z Jánoviec-Machaloviec. 1-typ Spiš. 2-typ Liptovská Mara. 3-typ Zemplín (foto M.Soják)

Obyvateľstvo severoslovenských hradísk sa snažilo držať krok s vyspelejšími susediacimi územiami. Rozvíjalo remeselnú výrobu, vyrábalo keramiku, šperky, intenzívne spracovávalo železnú rudu a obchodovalo. Razilo si vlastné mince, ktoré sa odlišujú od razieb z juhozápadného Slovenska. Poznačené sú vzdialenosťou od antických vzorov. V neskorolaténskej fáze púchovskej kultúry sú najpočetnejšie zastúpené mince s hrboľom na averze a zobrazeným koňom na reverze, ako je to bežné vo východokeltskom mincovníctve. Numizmatička Eva Kolníková ukázala, že výskyt mincí s hrboľom sa kryje s mapou osídlenia severného Slovenska nositeľmi púchovskej kultúry v neskorej dobe laténskej (1. storočie pred Kr.), pričom len výnimočne prekračuje jeho geografické hranice. Na Spiši sú zastúpené takmer všetky typy týchto mincí: Veľký Bysterec, prechodný typ Veľký Bysterec/Spiš, Spiš, Liptovská Mara, Hrabušice a Zemplín (hoci tento typ sa najnovšie dáva do súvisu s iným kultúrnym prostredím). Najväčší počet keltských mincí evidujeme na centrálnych lokalitách púchovskej kultúry. Na hornom Spiši v údolí rieky Poprad ide o hradisko Jeruzalemský vrch nad dnešným Kežmarkom, na ktorom sú dodnes dobre viditeľné pozostatky valového opevnenia a zárezov pôvodných ciest vedúcich na hradisko. Z dolného Spiša je známych hneď niekoľko podobných hradísk, z ktorých možno uviesť Žehru – hradný kopec Spišského hradu, Hrabušice – Zelenú horu a Jánovce-Machalovce – Hradisko s dvoma predhradiami v polohách Pod Hradiskom I a II. Najcharakteristickejšie sú práve mince, pomenované podľa náleziska Trniny v Dolnom Kubíne- Veľkom Bysterci typom Veľký Bysterec. Na averze mincí je namiesto hlavy boha Dia znázornený už len hrboľ, na reverze značne štylizovaný cválajúci kôň s jazdcom znázorneným len bodkami. Podľa priemeru a hmotnosti je zrejmé, že sa objavujú v nominálnej hodnote tetradrachiem i didrachiem. Podľa nálezov z hradiska Havránok nad liptovskomarskou priehradou sú v početnosti nálezov na druhom mieste mince typu Liptovská Mara, ktoré sú na rozdiel od veľkobystereckého typu zhotovené bezvýhradne z medi, resp. bronzu. Motív je však veľmi podobný.

Mince veľkobysterského typu z Jánoviec-Machaloviec (foto M.Soják)

No nielen obyvatelia Liptovskej Mary sa usilovali o vlastné mincovníctvo. Nechceli za nimi zaostať ani osadníci na výšine dnešného Spišského hradu. Pravdepodobne na hradisku s dvoma pásmi opevnenia razili strieborné drachmy s obrazom koňa v postroji. Podobné a navyše aj donedávna neznáme typy keltských mincí sa razili aj na hradisku (resp. v jeho podhradí) Zelená hora pri Hrabušiciach. Spomedzi nálezov sú zaujímavé prvé drachmy spišského typu vyhotovené z bronzu. Pozoruhodné sú však mince typu Hrabušice so špecifickým vyobrazením koňa a jazdcom s kopijou na reverze. Tieto mince sa dosiaľ objavili jedine na eponymnej lokalite, a to hneď v štyroch variantoch. Na hrabušickej lokalite sa v neobvykle výraznom počte objavili tiež mince Eraviskov. Predstavovali kmeň, ktorého sídla sa rozprestierali v severovýchodnom cípe maďarského Zadunajska. Ich hlavným centrom bolo oppidum v Budapešti. Na základe eraviských mincí z Hrabušíc sa dnes už nepochybuje, či v prípade staršieho nálezu eraviskej mince z Matiašoviec ide o spišské, alebo liptovské nálezisko. Výskyt eraviských mincí dokladá obchodné kontakty nositeľov púchovskej kultúry s okolím dnešnej Budapešti, kde v druhej polovici 1. storočia pred Kr. razili Eraviskovia svoje mince, napodobňujúce námety z rímskych republikánskych denárov. Menej početne sú na Spiši zastúpené drobné keltské mince zemplínskeho typu, ktoré pravdepodobne na hradisku v Zemplíne razilo zmiešané keltsko-dácke obyvateľstvo. Kôň na nich zobrazený pripomína skôr okrídleného vtáka či kohúta. Preto sa prv označovali ako mince s vtáčím koňom.

Dácka minca typu Huşi-Vovrieşti z Jánoviec-Machaloviec (foto M.Soják)

V púchovskom kultúrnom prostredí nie sú neobvyklé, aj keď neveľmi časté, mince z iných keltských oblastí. Spiš nie je v tomto smere výnimkou. Do prvej polovice 2. storočia pred Kr. sa datuje drachma typu Athéna-Alkis z opevnenej výšiny Burich pri Veľkom Slavkove. Predpokladá sa, že mincu sem priniesli Bójovia - či už sprostredkovane z Čiech alebo priamo - zo severného Talianska po tamojšej definitívnej porážke v r. 190. Azda snahu tunajších obyvateľov raziť vlastné mince dokumentuje nález pieskovcovej platničky s kruhovou jamkou so stopami žiaru, ktorá slúžila na odlievanie mincových kotúčikov. O kontaktoch s bratislavskými Bójmi vypovedajú staršie nálezy ojedinelých mincí z Kežmarku, s nápismi Biatec, Coisa, ako aj drobná minca simmeringského typu. Posledne zmienený exemplár sa spolu so zlatým statérom mušľovitého typu z rovnakého náleziska zachoval v pozostalosti Dr. Michala Greisigera (dnes v zbierke Slovenského národného múzea v Bratislave). Z iných cudzích mincí možno spomenúť exempláre z Jánoviec-Machaloviec, pochádzajúce z oblasti severného Maďarska. Ide o tetradrachmy typov Lapujtó, Óhuta a audoleonský. Zaujímavé sú dácke importy z Hôrky-Kišoviec (typ Tulghieş-Mireşu Mare s „rímskym číslom“), z Jánoviec-Machaloviec a pravdepodobne aj z Kežmarku (typ Huşi-Vovrieşti). 

Jediná rímska republikánska razba (lokalita je však problematická) sa našla v Jánovciach-Machalovciach. Všetky cudzie mince naznačujú azda smery obchodných (alebo aj iných?) kontaktov s okolitým svetom. Staršie nálezy gréckych zlatých mincí zo Spiša (Veľká Lomnica) môžu naznačovať záujem Keltov o tento región už v strednej dobe laténskej (3. – 2. storočie pred Kr.). Doklady o osídlení Spiša už v tomto období sú známe, hoci nedostatočne. Svedectvom sú jednotlivé kovové a sklené výrobky a najmä inventár zničeného keltského hrobu z Batizoviec. Vyššie spomenuté keltské mince tvoria len nepatrné percento spomedzi mnohých ďalších spišských nálezov. O väčšine z nich sa dodnes zachovali len strohé informácie, obmedzujúce sa zväčša len na kataster obce.

Cudzie mince zo Spiša. 1-drachma typu Aténa Alkis z Veľkého Slavkova. 2,3-zlatý mušľovitý statér a strieborná simmeringská minca z Kežmarku (foto M.Soják)
Žehra - Spišský hrad (foto M.Soják)

Na rozdiel od keltských mincí, ktoré sú (až na cudzie razby) výsledkom domácej produkcie na sídliskách púchovskej kultúry, sa rímske mince dostávali na Spiš prostredníctvom obchodu. Tak ďaleko za opevnenými hranicami Rímskej mince (Limes romanus) nepochybne nemali peňažnú funkciu. O tejto skutočnosti môžu vypovedať niektoré nekvalitné razby, ktoré sú namiesto striebra zhotovené takmer výhradne z bronzu (denár Trajána z Vlkovej-Levkoviec a Faustiny st. zo Spišskej Belej), a tiež značné opotrebovanie povrchu väčšiny zachovaných exemplárov. Svedčí to o ich dlhšom používaní a  zhromažďovaní – tezaurácii striebornej suroviny. Príkladom je nedávno zachránený unikátny súbor pamiatok zo Žehry - Temnej jaskyne, ktorý naberá na význame aj vzhľadom k dvom zachovaným koženým mešcom a antropologickým pozostatkom majiteľa peňažného obnosu.

Žehra - Temná jaskyňa (kresba F.Mihál)

Antropologický rozbor J. Jakaba ukázal, že išlo o muža vo veku 30-40 rokov, ktorý počas života musel prekonávať značnú fyzickú záťaž a vyliečiť sa z nejedného poranenia. Jedna bodno-sečná rana ho zasiahla priamo do pravého stehna. Na hradisku púchovskej kultúry, na ktorom v stredoveku vystavali majestátny Spišský hrad, ho pravdepodobne zastihla vojnová udalosť, počas ktorej našiel smrť v tamojšej jaskyni pod hradiskom. So sebou mal v dvoch kožených mešcoch finančnú hotovosť, pozostávajúcu z denárov z 1.-2. storočia po Kr (z mincovne v Ríme). Najstarším je denár Vespasiana z r. 72-73, najmladšou razbou denár Septimia Severa z r. 193-194. Azda nechybíme, ak spomenutú vojnovú udalosť dáme do súvisu so zánikom púchovskej kultúry na sklonku 2. storočia po Kr., ktorej presnú príčinu dosiaľ nepoznáme. Pri príleve mincí z 2. storočia po Kr. z územia Rímskej ríše do barbarika sa dôležitá úloha pripisuje markomanským vojnám, v priebehu ktorých došlo k definitívnemu zániku púchovskej kultúry.

Kolekcia rímskych mincí zo Žehry - Temnej jaskyne (foto M.Soják)
Ľudské kosti z Temnej jaskyne (M.Soják)

Časť rímskych mincí zo staršej doby rímskej naznačuje (denáre Trajána z Vlkovej-Levkoviec, Strání pod Tatrami a Hôrky-Primoviec), že nesúvisia so súvekým kultúrnym prostredím (púchovskou kultúrou), ale s mladším osídlením, datovaným do neskorej doby rímskej až počiatkov sťahovania národov. Na všetkých lokalitách totiž evidujeme prítomnosť severokarpatskej skupiny (prv nazývanej prešovský typ) z konca 4. až prvej tretiny 5. storočia. Možno predpokladať, že tak ďaleko za rímskymi provinciami mali miestnym germánskym obyvateľom pripomínať mince niekdajšiu slávu vyspelej Rímskej ríše. Ich význam mohol byť aj úplne prozaickejší (tezaurácia drahého kovu). Po zániku severokarpatskej skupiny zasídľujú Spiš naši priami predkovia – Slovania. Udialo sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou až v priebehu 8. storočia. Zvyk platiť mincami sa u nich však neujal... Ďalšie nálezy mincí tu evidujeme až z 13. storočia.

Kožený mešec z Temnej jaskyne (foto M.Soják)

Literatúra

Hlinka, J.: Ojedinelý nález keltskej striebornej mince vo Veľkom Slavkove. Slovenská numizmatika 6, 1980, 257-259.

Hlinka, J. – Kraskovská, Ľ. – Novák, J.: Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku. Bratislava 1968. 

Hlinka, J. – Kolníková, E. – Kraskovská, Ľ. – Novák, J.: Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava 1978.

Jurečko, P.: Príspevok k problematike keltského mincovníctva v púchovskom kultúrnom prostredí na Spiši. Slovenská numizmatika 8, 1984, 113-120.

Kolníková, E.: K interpretácii nálezov rímskych mincí na Slovensku. Slovenská numizmatika 2, 1972, 7-114.

Kolníková, E.: Ku konfrontácii nálezov mincí s výsledkami bádania o dobe rímskej na Slovensku. Slovenská archeológia XXI-1, 1973, 167-186.

Kolníková, E.: Náčrt problematiky keltského mincovníctva na Slovensku. Slovenská numizmatika 8, 1984, 27-74.

Kolníková, E.: Fundmünzen in den latènezeitlichen Burgwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei. Slovenská archeológia LI-2, 2003, 223-246.

Kolníková, E.: Severoslovenské keltské mince s hrboľom na averze. Slovenská numizmatika 17, 2004, 11-52.

Kolníková, E. – Hunka, J.: Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra 1994.

Kolníková, E. – Vizdal, M.: Mince z laténskeho hradiska v Jánovciach-Machalovciach. Slovenská numizmatika 17, 2004, 190-193.

Minarovičová, E.: Keltské a rímske mince zo súkromnej zbierky Michala Greisigera. Zborník SNM, 90, História, 36, 1996, 131-141.

Ondrouch, V.: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964.

Pieta, K.: Die Púchov-Kultur. Nitra 1982.

Soják, M.: Nálezy keltských mincí na Spiši. Ani Veľká Morava nerazila vlastné mince – Kelti tisíc rokov pred ňou áno. Slovenský sever 5-6, r. IV, 1994, 19.

Soják, M.: Rímska minca z Vlkovej-Levkoviec. Slovenská numizmatika 15, 1998, 225-227.

Soják, M.: Nálezy rímskych mincí na Spiši: problém riešenia rímsko-barbarských vzťahov na základe numizmatických prameňov. Numizmatika, 17. Supplementum. Bratislava 2000, 97-104.

Soják, M.: Nález rímskej mince zo Strání pod Tatrami. Slovenská numizmatika 16, 2002, 184-186.

Soják, M.: Traianov denár z Hôrky-Primoviec. Slovenská numizmatika 17, 2004, 195-196.

Soják, M.: Die Entdeckung römischer Münzen und menschlicher Knochen in der Höhle Temná, Gemeinde Žehra, Nordostslowakei. Archäologisches Korrespondenzblatt 35, 2005, 77-87.

Soják, M.: Osídlenie Temnej jaskyne pod Spišským hradom. Východoslovenský pravek 7, 2005, 83-100

Soják,M.: Antické mince zo Spiša. Pamiatky a múzeá 2,2006,52-55.

Šmálik, Š.: Nález rímskej mince pri Spišskom Podhradí. Nové Obzory 9, 1967, 208-210.

Tomášová, B. – Kolníková, E.: Keltské a rímske mince z hradiska v Hrabušiciach. Slovenská numizmatika 15, 2005, 196-200.

Tomášová, B. – Kolníková, E.: Nové nálezy mincí z neskorolaténskeho hradiska v Hrabušiciach. AVANS 1999, 2000, 137-138.

Copyright © ArcheologiaSK 2024 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3