Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Slovania a VM
Od: Július Vavák

Mohutná pevnosť v Malých Karpatoch

Veľkomoravská keramika v sonde z r.2014

Hradisko Neštich, tak znie oficiálny názov pozoruhodnej národnej kultúrnej pamiatky situovanej na horskom výbežku nad Svätým Jurom, ležiacej v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Naproti nej, na opačnej strane údolia, nad ktorým sa vypína, leží hrad Biely Kameň. V lesnom poraste hradisko ľahko identifikujete vďaka mohutným, výborne zachovaným valom a priekopám akropoly a dvoch mladších predhradí. V súčasnej dobe na hradisku vykonáva výskum Malokarpatské múzeum v Pezinku, kde autor príspevku pôsobí ako archeológ.

Geodetický model hradiska podľa M.Bartíka a E.Blažovej

Záujem vedy o nálezisko

Ľ.Kraskovská a jej pracovná skupina

Nepoznáme žiadnu starú mapu, kde by bola vyznačené jeho meno, dokonca sa nedostalo ani do vojenských mapovaní  vytváraných od čias Márie Terézie. Súčasný názov bol vytvorený z názvu niekdajšej obce Neštich (z nemeckého Neustift) nad mestom Svätý Jur. Jedinou indíciou k domácemu pomenovaniu je nemecký názov vinohradu zvaného Altstäten – v preklade Staromestské, na svahu hradiska, ktorý je zachytený na mape Svätého Jura a okolia z polovice 17. storočia. Zrejme odkazuje na zanikajúci nemecký názov Altstadt – t.j. Staré mesto, ktorý sa mohol vzťahovať na hradisko. Samotné hradisko je však na mape označené len ako Schanzgraben – t,j. Zákopy, vo význame opevnenie.

Hradisko vo Svätom Jure vstúpilo do povedomia archeologickej verejnosti v 20. rokoch 20. storočia vďaka zmienkam J. Eisnera a vďaka Š. Janšákovi, ktorý hradisko prvý krát geodeticky zameral. Údajne sa však už pred prvou svetovou vojnou o nálezisko zaujímali miestni piaristi. Svetlo do poznania osídlenia náleziska však priniesol až archeologický výskum Slovenského národného múzea v sezónach 1957, 1958 a 1962, pod vedením Ľudmily Kraskovskej. Počas výskumu sa zistilo osídlenie z halštatu, z 13.-14. storočia, predovšetkým ale z  9.-10. storočia. Od roku 2006 na nálezisku s prestávkami prebieha archeologický výskum Malokarpatského múzea v Pezinku, na ktorom sme v prvých dvoch rokoch spolupracovali s V. Turčanom (SNM-AM) a následne P. Šalkovským (AÚ SAV). Počas výskumu nášho múzea sa poznanie o slovanskom osídlení prehĺbilo a získali sme aj doklady o pobyte ľudí v ďalších obdobiach. Pre potreby zahájenia výskumu bolo hradisko moderne geodeticky zamerané pracovníkmi (E. Blažová, M. Bartík, AÚ SAV) a na vrcholových plošinách prvého predhradia a akropoly sa po prvý krát vykonal geofyzikálny prieskum (J. Tirpák, AÚ SAV). V roku 2013 na prvom predradí a tiež akropole vykonal veľkoplošný  geofyzikálny prieskum (R. Paštéka, PF UK).

Od prvých stôp k rozmachu osídlenia

Keltská minca - import zo severného Slovenska

Prvé doklady pohybu ľudí na  mieste budúceho hradiska zastupujú ojedinelé bronzové výroby zastúpené zlomkom kosáka a dýky zo začiatku strednej doby bronzovej (16.-15.stor. pred n.l.). Prvé sídelné aktivity v priestore zaznamenávame v halštate, v čase  kalendereberskej kultúry (8.-6. stor. pred n.l.), pričom ich zastupujú  obydlia - zemnice,  keramické zlomky nádob a prasleny na výrobu nití. Nemožno vylúčiť, že prvé opevňovacie aktivity výšiny náležia už do doby halštatskej. Dobu laténsku na (5.-1. stor. pred n.l.) reprezentujú spony z 1. stor. pred n. l., posledným prírastkom z tohto obdobia je drobná minca severoslovenského typu. V dobe rímskej a v dobe sťahovania národov (1.-6. stor. n.l.), priestor hradiska slúžil Germánom minimálne ako refúgium. Ich prítomnosť dokladajú najmä rímske mince a nálezy spôn. Zaujímavým nálezom je fragment skleného zdobeného predmetu v tvare praslenu, datovaného rámcovo do 6.-7. storočia, ktorému sa pripisuje úloha ženského amuletu. Ide o ukážkový príklad importovaného výrobku z územia Franskej ríše.

Fragment diskovitého skleného amuletu, pôvodne z územia franskej ríše

Neskoroavarské kovania, ako i ďalšie predmety poukazujú na záujem o lokalitu približne od polovice 8. storočia, t.j. v čase záverečných desaťročí avarského kaganátu. Nálezy zo súkromných zbierok a náš archeologický výskum poukazujú na to, že sa na hradisku pred vznikom Veľkej Moravy zrodilo centrum regionálnej správy ovládané miestnou elitou. Hradisko, zdá sa, ležalo na pomedzí sveta ovládaného Avarmi a silnejúcimi nitrianskymi Slovanmi. Zároveň však ležalo na rozhraní rodiaceho sa Nitrianskeho a Moravského kniežatstva, išlo teda o zaujímavé miesto. Výborne chránená pevnosť sa mohla aktívne podieľať na definitívnom konci avarského kaganátu v oblasti. Jej význam však neupadol ani po vyhnaní Pribinu z Nitrianska v roku 833. Naopak, rozmach zažíva i po vzniku Veľkej Moravy, ako to zrejme dokladá výstavba opevnených predhradí a najmä nálezy materiálnej kultúry. Celková dĺžka hradiska narástla z pôvodných 325 m na akropole na okolo 680 m s oboma predhradiami. Rozloha hradiska odhadovaná v minulosti len na 3,26 ha je dnes určená na okolo 8,5 ha.

Karolínske nákončie remienka, veľkomoravské obdobie

Na severovýchode bola dreveno-hlinitá hradba spolu s priekopami zdvojená, v mieste medzi prvým s druhým predhradím dokonca trojitá. Výška hradby miestami i dnes dosahuje od dna priekopy okolo 11 m. Ide teda o mohutné a rozľahlé horské centrum, zrovnateľné napríklad s hradiskom v Bojnej. Je zaujímavé, že bolo väčšie ako hradiská na devínskom a bratislavskom hradnom vrchu. Zdá sa, že svätojurské hradisko bolo výrazným bodom v obrane bratislavskej oblasti a v postupe cudzích vojsk do Nitrianska. Je teda pravdepodobné, že mohlo zažiť viaceré vpády Frankov na Veľkú Moravu. Dokladom pohnutých čias môžu byť najmä nájdené zbrane - hroty kopijí/oštepov a množstvo hrotov šípov. Indíciou po niekdajších bojoch, azda s Frankami či medzi panovníkmi vo vnútri krajiny, prípadne s maďarskými kmeňmi môže byť prestavanie prvého valu predhradia a zrejme aj to, že opevnenie akropoly, podľa Ľ. Kraskovskej, zasiahol požiar.

Lunicovitý závesok z náhrdelníka, veľkomoravské obdobie

Hradisko však nebolo zďaleka len vojenskou pevnosťou. Bolo obývané. Slovania stavali obydlia v podobe jednoduchých drevených zrubov. Výnimočný nález z nášho výskumu reprezentuje nasucho kladená podmurovka stavby - pozostatok po zrube s rozmermi cca 5,5 x 6,5 m. Analogická budova bola odkrytá i na bratislavskom hrade. Tento typ objektov možno bezpochyby spájať s miestnou elitou. Predbežne pri nej predpokladáme obytnú funkciu. Osobitnú kategóriu predstavujú zahĺbené hospodárske objekty. Prítomnosť niekdajších výrobných objektov indikujú nálezy kováčskych klieští a strusky. Niektoré ohniská zrejme mohli stáť samostatne mimo stavieb. Na hradisku však musíme počítať aj s možnou prítomnosťou dreveného či vari aj kamenného kostola, pričom ho mohol predchádzať drevený objekt pôvodného slovanského náboženstva.

Zvyšky zrubového obydlia na suchej podmurovke (fotogrametria: M.Marčiš)
Veľkomoravské náušnice

Popri rôznych typoch objektov sú dokladmi po bežnom živote ľudí najmä početné nálezy keramiky. Existenciu rôznych vrstiev spoločnosti zas naznačujú nálezy zväčša kovových šperkov, niekedy postriebrených a pozlátených (náušnice, gombíky, prstene, koráliky a lunicovitý závesok z náhrdelníkov), súčasti výstroje a výzbroje, najmä hroty šípov, kopijí, krúžky z brnení, nože s krvnou ryhou, skvostný strmeň, ostroha, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov. Pozornosť si zasluhujú tiež pracovné nástroje (pílky, zrejme vrták, hladidlá, kováčske kliešte), zaujímavé sú i početné nálezy železnej trosky, poľnohospodárske nástroje  (radlica, otky-motyky, kosáky), nožíky, ocieľky, nožnice, rybárske háčiky, sekerovité hrivny, kľúče, keramické prasleny, tkáčske závažia a kamenné brúsiky.

Veľkomoravský hrniec

Poloha, mohutné opevnenie a iné nálezy poukazujú na to, že hradisko nebolo len dôležitou slovanskou pevnosťou, centrom regionálnej správy ale bezpochyby i významným hospodárskym strediskom, ktoré mohlo bez váhania privítať aj ústredného panovníka. Akokoľvek bolo hradisko vyše storočia životaschopné,  niekedy v priebehu prvej polovice 10. storočia bolo opustené a každodenný život sa zrejme zredukoval a presunul mimo opevnenia, do podhradia. Za jeho zánikom zrejme stojí skôr rozpad sústavy hradísk, ako dobytie od maďarských kmeňov. Po ňom totiž, na rozdiel od hradiska v Bojnej, nemáme dosiaľ žiadne, ani najmenšie rozpoznateľné indície (napr. nomádske typy hroty šípov). Archeologické pramene však zďaleka nepovedali posledné slovo. Na lepšie podložené súdy si preto musíme  počkať.

Základná štruktúra hradiska

V znamení hviezdy

Keramické potrubie z čias grófov

Svätý Jur a širšie okolie bol najneskôr do roku 1209 majetkom bána Čepana (Štefana). Najneskôr v tom čase jeho majetok spätne získal kráľ aby ho, ako hovorí darovacia listina Ondreja II, v roku 1209 daroval do rúk šľachtica Šebeša zo starobylého rodu Hunt-Poznan, u ktorých sa uvažuje ako o šľachte veľkomoravského, presnejšie nitrianskeho  pôvodu. Šebeš zrejme vybudoval na akropole svoje prvé, avšak len dočasné sídlo. Za jeho pozostatok sú považované vežovité stavby odkryté Ľ. Kraskovskou (7 x 7,4 m a 5,5 x 5,4 m), ktorá ich považovala za nárožia možnej palácovitej stavby. Jej tím preskúmal i maltou murovanú kamennú bránu a murovanú cisternu (3,4 x 3,5 m), napúšťanú vodou z prameňa vzdialeného vyše kilometra unikátnym keramickým potrubím, ktoré predstavuje v našom prostredí nóvum. Naopak analógie vidno v mediteránnom prostredí, konkrétnejšie v Itálii. Z týchto čias pochádza aj sivá keramika, hroty šípov, bronzový prsteň, ostrohy s kolieskovým bodcom a zdá sa, že aj objavené vinohradnícke nože. Nálezy týchto nožov na hradisku,  pozostatky po vinohradoch na svahu tesne pod ním a ich situovanie na spomenutej mape  z polovice 17. storočia naznačujú ešte aj iné možné využívanie hradiska v tomto čase, ako sme sa dosiaľ domnievali, a to hospodárske. Časť nájdeného archaického žarnova spájaného s týmto horizontom však môže rovnako dobre či dokonca pravdepodobnejšie súvisieť so slovanským obdobím.

Pokrievka z čias grófov, vrcholný stredovek

Priestor hradiska bol po dobudovaní hradu Biely kameň v priebehu 13. storočia používaný, podľa môjho názoru, zrejme ako strategická kontra pevnosť a vodou dobre zásobované refúgium, zrejme sčasti osadené viničom, v užívaní grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Takto sa totiž časom začali titulovať, po zabývaní, tunajší Hunt-Poznanovci. V ich rodovom erbe však naďalej dominoval starý rodový symbol - hviezda. Úlohu refúgia zrejme hradisko plnilo počas zvyšku stredoveku a snáď i neskôr.

Pokiaľ ide o dôvod prenesenia sídla na opačnú stranu údolia, mohla ním byť strata bezpečnosti drevozemnej pevnosti, starej vyše štyroch storočí, v rokoch 1241-1242, kedy sa Uhorskom krajom prehnali vojská mongolského vládcu Ogotaja vedené jeho veliteľmi. Samotný Šebeš, spomenutý majiteľ panstva sa so svojimi príbuznými osobne zúčastnil prehratej bitky s Mongolmi na rieke Slaná, na východe dnešného Maďarska, kde aj zrejme padol. V Uhorsku by nešlo o jediný prípad kedy po ničivom tatárskom vpáde došlo po dobytí drevozemného hradu k budovaniu hradu z kameňa. Vzhľadom na to, že výskum na hrade Biely kameň dosiaľ neprebehol možno túto schému brať iba orientačne. Doklady po bežnom živote ľudí na hradisku nie sú v tomto období príliš výrazné, čo možno vysvetľovať krátkodobým využitím pevnosti ako centra svätojurského panstva. Nevieme či hradisko (prípadne už hrad?) Mongoli dobyli, ale medzi odolávajúcimi pevnosťami sa nespomína, je to však opäť len indícia.

Opevnenie prvého predhradia

Nové výzvy

Odkrývanie sektoru sondy v r.2014

Snahou archeologického výskumu v roku 2014 je ďalšie skúmanie stavby spomenutej na suchej kamennej podmurovke z 9. storočia a jej okolia, ďalej revízne odkrytie aspoň jednej vežovitej stavby archeologicky datovanej do 13.-14. storočia, spájanej s pobytom grófov, za účelom moderného geodetického zamerania pre budúcu náznakovú rekonštrukciu budov doplnenú informačnými tabuľami vo forme náučného chodníka. Tento zámer bol podporený grantovým programom Ministerstva kultúry SR, ako i vlastnými zdrojmi Malokarpatského múzea v Pezinku. V nasledovných sezónach plánujeme výskum rozšíriť na ďalšie plochy, vrátane druhého predhradia, kde bude nutné preskúmanie zvyškov  nízkeho valu a jeho priekop. Okrem získania konštrukčných poznatkov a rámcového datovania bude našim zámerom získanie dendrochronologických vzoriek alebo aspoň vzoriek na rádiouhlíkovú analýzu C14 na exaktnejšie určenie veku pozostatkov tohto opevnenia. Získanie takýchto vzoriek je do budúcna potrebné aj na akropole a na prvom predhradí. Pochopiteľne plánujeme overiť aj výskyt anomálii zistených geofyzikálnym prieskumom prvého predhradia. 

Viac ako 90 percent nepreskúmanej plochy národnej kultúrnej pamiatky sľubuje ďalšie rozširovanie poznatkov, spojených so zaujímavými nálezmi v kontextoch, aj počas nasledovných rokov.

Archeologický výskum v r.2014
Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3