Sloven?ina
English

G

Gánovce (okr. Poprad), poloha "Hrádok", "Za stodolami" a "Nad železničnou stanicou"

dat.: paleolit, neolit, eneolit, doba bronzová, halštat, latén, doba rímska, Slovania

Lokalita "Hrádok"

Travertínová lokalita nachádzajúca sa pôvodne travertínovej kope s kráterom patrí medzi najvýznamnejšie archeologické lokality nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európy. Už v 19. storočí tu miestni zberatelia objavovali paleontologické a paleolitické nálezy. Najväčší ohlas spôsobil v r. 1926 objav, ktorý preslávil Gánovce vo svete. Miestny kamenický majster  Koloman Koki objavil výliatok mozgovne, od ktorého sa dostal k Jaroslavovi Petrbokovi a ten ho odniesol do pražského Národného múzea. Je zaujímavé, že Petrbok pôvodne považoval výliatok za mozog mamuta. Jeho skutočný význam rozpoznal antropológ Emanuel Vlček, ktorý zároveň inicioval v Gánovciach, na vtedy už značne kameňolomom zdevastovanom nálezisku, revízny výskum. Ten sa uskutočnil v r. 1955 za účasti popredných odborníkov na pleistocénne obdobie za vedenia E.Vlčka a F.Proška. Bolo zistené, že travertínová kopa vznikla už v predposlednej - risskej dobe medziľadovej. Výliatok lebky bol E.Vlčekom priradený preneandertálcovi a je najstarším známym ľudským pozostatkom z posledného interglaciálu na území strednej Európy. Drobnotvará industria, ktorá sprevádzala tento nález je zaraditeľná do kultúry mousterién, resp. jej fácie taubachien z obdobia pred cca 100.000 rokmi. Okrem výliatku lebky pochádzajú z lokality aj dva odtlačky dlhých kostí človeka, otlačené v travertíne, ktoré sú približne rovnakého veku.

Ďalší horizont osídlenia predstavuje kultúra s lineárnou keramikou - želiezovský typ, vrátane importov z oblasti bukovohorskej kultúry. Po hiáte nasleduje až eneolitické osídlenie z obdobia záveru badenskej kultúry. Početný fond tvoria popri brúsenej a štiepanej industrii hlinené prasleny, parohová, kostená industria a fragmenty tpickej badenskej keramiky zaraditeľnej do jej lokálnej skupiny Ózd-Piliny a Kraków - Nowa Huta/Mogila. Nálezy hlinených koliesok vozíkov dokladajú kultovú funkciu lokality v eneolite. Fragment sekerky z pazúrika typu "Krzemionki Opatowskie" a importy kultúry Nyírszég-Zatín sú svedectvom intenzívnych obchodných kontaktov. Pozostatky tzv. picích súprav - zahrotené črpáky, krčiažky a šálky svedčia o dôležitom význame tohto prírodne zaujímavého miesta v spoločensko-symbolickej schéme nastupujúceho patriarchálneho spoločenstva, ktorého súčasťou rituálov bolo aj popíjanie alkoholických nápojov (piva).

Nasledujúce osídlenie v dobe bronzovej zastupuje ojedinele nagyrévska kultúra, predovšetkým však otomanská kultúra. Do jej náplne patrí aj unikátna zrubová kultová studňa odkrytá v r. 1956, ktorá obsahovala zvyšky pyraunov (prenosné piecky), zlatú špirálku, nádoby a šperky z brezovej kôry a useknuté ľudské paže spojené náramkami. Najvýznamnejším nálezom však bol železný predmet kosákového tvaru, ktorý patrí k najstarším železným predmetom v Európe (cca 15-14. storočie BC), kedy sa bežne železo nepoužívalo ani na Prednom východe. Bol vyrobený miestnymi kovolejármi z metalurgického železa, pôvodne označovaný ako rukoväť dýky. Podľa najnovších názorov prof. Václava Furmánka sa však jedná o kosák. Okrem týchto nálezov sa na lokalite našli dve bronzové sekerky s tuľajkou a dva kosáky s gombíkom, patriace do mladobronzovej lužickej kultúry. Bronzový sekeromlat s kotúčovým tylom nájdený na východnom okraji "Hrádku" možno tiež zaradiť do otomanskej kultúry, resp. do tzv. kosziderského horizontu. Najmladšie osídlenie "Hrádku" zastupuje sídlisko púchovskej kultúry a sporadické slovanské črepy.

Lokalita "Za stodolami"

V 80.-90. rokoch dvadsiateho storočia tu bolo skúmané centrálne neolitické sídlisko so sekvenciou lineárnej, bukovohorskej kultúry, želiezovského typu a importmi skupiny Tiszadob a Szilmeg. Travertínové bloky využívali títo najstarší spišskí roľníci na podmurovky stavieb svojich príbytkov. Ojedinelé úštepy z jurského podkrakovského pazúrika, kamenná sekerka a miniatúrny model sekeromlatu dokladajú využitie polohy aj v eneolite. Počas otomanskej kultúry sa tu rozkladalo rozsiahle osídlenie. Masívna zásobnica a skrinkový hrob patria zasa kultúre pilinskej. Zrejme s lužickou kultúrou súvisia nálezy keramiky.

Lokalita "Nad železničnou stanicou"

Pochádza odtiaľto unikátny depot bronzových výrobkov z okruhu tzv. tráko-kimerského horizontu, z prelomu doby bronzovej a halštatskej, ktoré spravidla obsahovali súčasti konského postroja. Poklad bronzov tak dokladá intenzívne kontakty s Potisím, kde sa v tomto období vykryštalizovala osobitná nomádska sídelná zóna - tzv. mezocsátska skupina, typická kostrovými pohrebmi, často s vojenským výstrojom, či jazdcami pochovanými spolu s koňmi.

Literatúra

Gánovce - nálezisko neandertálskeho človeka a jeho životné prostredie. Katalóg špecializovanej expozície. Poprad 2009.

Neandertálec z Gánoviec. Zborník príspevkov zo seminára pri príležitosti 80.výročia nálezu neandertálca v Gánovciach. Poprad 2007.

Novotný,B.-Kovalčík,R.M.: Katalóg archeologických pamiatok Spiša.2. Gánovce. Poprad 1977.

Soják,M.: Neolitické sídlisko v Gánovciach na Spiši (severovýchodné Slovensko). Acta archaeologica Opaviensia, 1. Opava 2004, 183-212.

Studeníková,E.: Nález bronzov v Gánovciach na Spiši. Zbor. SNM-História 79, 25, 1985, 57-65.

Vlček,E.: Neandertaler in der Tschechoslowakei. Praha 1969.

Vlček.E.-Hájek,L.: A Ritual Well and the Find of Early Bronze Age Iron Dagger at Gánovce near Poprad (Czechoslovakia). A Pedro Bosch-Gimpera en el septuagésimo anniversario de su naciniunto. México 1963, 427-439.

 

Hrádok. Zvyšok travertínovej kopy
Gejzír termálneho krátera v predstavách P.Wavreka
Výliatok mozgovne neandertálca
Štiepaná kamenná industria z paleolitu
Drobné nálezy badenskej kultúry z "Hrádku"
Nálezy z kultovej studne otomanskej k.
Nálezy z kultovej studne otomanskej k.
Odseknuté ruky s náramkami
Profil travertínovej kopy "Hrádok"
Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3