Sloven?ina
English

K

Kečovo (okr.Rožňava) - jaskyňa Domica

dat.: paleolit, neolit

V JZ časti Slovenského krasu (Silická planina) sa nachádza jaskynný systém Domica, ktorá spolu s Čertovou dierou tvorí 5900 m dlhú slovenskú časť 21 km dlhého jaskynného systému Baradla - Domica. Objavil ju v roku 1926 Ján Majko. Jaskyňa, zapísaná v zozname pamiatok UNESCO, je jednou z najvýznamnejších európskych archeologických lokalít. Pôvodne mala jaskyňa najmenej štyri vchody, pričom súčasný vstup je vytvorený umelým odstrelom horniny. Už prví objavitelia jaskyne tu objavili jedinečné stopy pravekého osídlenia, keď na povrchu sedimentov ležali črepy pravekých nádob, kosti, kamenné a kostené nástroje. Údajne tu boli viditeľné dokonca odtlačky rúk a nôh pravekých ľudí. Hrúbka kultúrnej vrstvy dosahovala tu od 5 do 60 cm. Od roku 1932 do roku 1934 skúmal lokalitu J.Böhm, pričom tu zachytil súvislé osídlenie v dĺžke až 700 m. Okrem množstva nálezov boli na viacerých miestach odkryté stopy po drevených koloch v istej stavebnej kompozícii, a údajne až 11 ohnísk. Významným bol nález listovitého hrotu szeletiénskej kultúry, ktorý najstaršie osídlenie datoval do mladého paleolitu. Na prvé výskumy nadviazal (po katastrofálnej záplave v roku 1956) Juraj Bárta. V roku 1963 pokračoval potom v systematickom výskume Ján Lichardus. Podarilo sa mu doložiť najstaršie osídlenie s maľovanou keramikou, ktoré je datované do kultúry s lineárnou keramikou (označenej ako Domica 1a,1b). Nasledujúcu sekvenciu tvorí potom rytím zdobená gemerská lineárna keramika, reprezentovaná najmä amforami s ostro odsadeným hrdlom (označovaná ako súčasť skupina Tiszadob). Na jej podklade potom vzniká bukovohorská kultúra, ktorá tu tvorí niekoľko horizontov v rámci vertikálnej stratigrafie a je zároveň najintenzívnejším osídlením Domice . Jej nositelia si v mnohých priestoroch vybudovali zrejme aj ľahké stanové prístrešky, a súčasťou tohto horizontu boli aj umelé úpravy terénu vrátane schodíkov vyhĺbených do jaskynného sedimentu, ktoré viedli k aktívnemu toku riečky Styx, pretekajúcej jaskyňou. Na základe typológie keramiky vypracoval J.Lichardus dodnes používané triedenie bukovohorskej kultúry na stupne A-C. Nálezisko poskytlo niekoľko desiatok rekonštruovateľných nádob s typickým rytým geometrickým dekorom, robeným kosteným hrebeňom. Keramika je redukčne vypálená a vo väčšine prípadov s  hladeným až lešteným povrchom. Kamenná industria je zastúpená širokou škálou sekeriek a štiepanej industrie s prevahou obsidiánovej suroviny. Medzi kostenými predmetmi nechýbajú šidlá, ihly, a kostené hrebene a dokonca rybárske háčiky. Výnimočné v rámci celého praveku sú niekoľké nástenné maľby uhlíkom, ktoré predstavujú abstraktné motívy plne v súlade s ornamentikou bukovohorskej kultúry a nachádzajú sa v Posvätnej chodbe, do ktorej sa vchádza cez prirodzený skalný otvor silne pripomínajúci ženskú vulvu. Najnovšie datovanie oterov zo smolných fakieľ pomocou C14 AMS analýzy prinieslo prekvapivo vysoké dáta – 11 310 rokov ± 50 rokov BP, ktoré indikujú ich epipaleolitický vek. Iné analýzy, ktoré sa zamerali na rozbor tmavých vrstiev v priereze kvapľov, a ktoré vznikli impregnáciou pod nimi zakladaných ohňov v praveku potvrdzujú neolitické datovanie v rozpätí rokov 6460 až 7330 BP. Z pleistocénnej fauny pochádzajú z jaskyne ešte nálezy medveďa jaskynného (Ursus Spelaeus) a slona (Elephas meriodionalis).

Literatúra

Lichardus,J.: Jaskyňa Domica. Najvýznačnejšie sídlisko ľudu bukovohorskej kultúry. Bratislava 1968.

Šefčáková,A.-Farkaš,Z.-Svoboda,J.A.-Plicht,J.: Rádiokarbónové datovanie uhľových stôp zo steny jaskyne Domica. AVANS 2006, 2008, 158-159.

Gradziński,M.-Hercman,H.-Nowak,M.-Bella,P.: Age of black laminae within speleothems from Domica Cave and significance for dating of prehistoric human settlement. Geochronometria 27, 2008,39-45.

Interiér jaskyne
Archeologická sonda
Rekonštruované ohnisko
Tzv."Rímske kúpele"
Zasintrovaná neolitická nádoba
Kamenné sekerky (repro M.Soják)
Maľby z Posvätnej chodby (repro M.Soják)
Obsidiánová industria (foto M.Soják)
Kostené nástroje (repro M.Soják)
Nástenné maľby z neolitu
Keramika bukovohorskej kultúry (foto M.Soják)
Kostené predmety (foto M.Soják)
Kamenné nástroje (foto M.Soják)
Detail bukovohorskej výzdoby
Szeletienský hrot (repro M.Soják)
Stalagmit falického tvaru
Priechod do Posvätnej chodby pripomínajúci ženskú vulvu
Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3