Sloven?ina
English

Výskum jaskýň

Záujem človeka o jaskyne

"Liskovská lebka" z výskumu B.Majlátha 1871

V nedávnej minulosti (17. – 19. storočie) sa práve jaskyne stávali terčom záujmu vtedajších ľudí. Príčiny boli mnohoraké. Oddávna nachádzané masívne kosti vyhynutých zvierat (poväčšine jaskynných medveďov – Ursus spelaeus) sa pokladali za kosti drakov (J. P. Hain, D. Fischer, M. Bel); po vysušení a rozomletí na prášok sa im pripisovali liečiteľské účinky. Preto sa tiež zo stien mnohých jaskýň zoškraboval mäkký plastický sinter (nickamínek, bílé nic, mäkký tvaroh, stridžie mlieko a pod.), používaný v medicíne najmä pri pľúcnych chorobách a na lepšie trávenie dobytka. Pochopiteľné bolo využívanie jaskýň zbojníkmi, pytliakmi, prospektormi, hľadačmi pokladov, prenasledovanými jedincami (napr. v čase protireformácie – Bielekova jaskyňa v Tatranskej Lomnici a i.), pastiermi, pustovníkmi (Nitra – Svoradova jaskyňa, Trenčín – Benediktova jaskyňa). V praveku vhodne poslúžili na vykonávanie
kultových obradov, neraz spojených s ľudskou obetou (Silica – Majda-Hraškova jaskyňa, Babská diera/priepasť, Háj – Kostrová jaskyňa a jaskyňa Kamenná tvár). Objavy v zahraničí (Francúzsko) podnietili časť uhorských bádateľov pozerať sa na jaskyne nielen z hľadiska paleontológie, ale aj archeológie. A tak už v roku 1871 realizoval výskum Liskovskej jaskyne B. Majláth a v roku 1874 haligovskej jaskyne Aksamitka statkár zo Slovenskej Vsi, M. Badányi. Ide o najstaršie amatérske speleoarcheologické výskumy vo vtedajšom Uhorsku.

Na území Slovenska sa v súčasnosti eviduje vyše 6000 jaskýň (k 1.1. 2013). Približne tretina z nich bola v dávnej minulosti osídlená. Odhliadnuc od mnohorakých príčin ich osídľovania niekdajším človekom sa archeologickým výskumom jaskýň zaoberá samostatné odvetvie archeológie, nazývané speleoarcheológia. Predmetom jej záujmu sú pamiatky materiálnej kultúry („vykopávky“) a získavanie poznatkov o ľudskej spoločnosti z jedného druhu nálezísk – z jaskýň, priepastí a previsov (abri). Ide o rozličné predmety dennej potreby vyhotovené obyvateľmi jaskýň, ktoré zahodili, stratili alebo zanechali pri odchode. Menšia časť jaskýň, najmä vertikálnych (priepastí), bola zapojená do sféry kultu či náboženstva. Jaskyne sa najčastejšie využívali ako dočasné sídliská, ktoré človek často opakovane vyhľadával. Menšia časť poskytla doklady funerálneho využitia (pohrebiská). Či už to boli predmety z kameňa, kosti, hliny, resp. z kovu, časom ich zakryli jaskynné sedimenty, preto ležia spravidla pod nánosmi hliny a kameňov. Vo vzácnych prípadoch nepokračovalo holocénne usadzovanie sedimentov v jaskyni, predovšetkým v zadných priestoroch niektorých jaskýň alebo ak sa pôvodný jaskynný otvor uzatvoril zrútením vchodu. Príkladom je u nás jaskyňa Aksamitka v Pieninách (Haligovce) a jaskyňa Domica v Slovenskom krase (Kečovo).

Haligovské skaly v Pieninách s jaskyňou Aksamitka

V prvom prípade sa paleolitické artefakty našli na povrchu dna v zadnej časti jaskyne, v druhom prípade sa množstvo nálezov a dokladov pobytu pračloveka z neolitu (najmä bukovohorskej kultúry) zničilo bezprostredne po jej objavení v roku 1926 (odtlačky bosých nôh, valčeky nevypálenej hliny na výrobu keramiky, mnohé nálezy „in situ“ a pod.). Zo zahraničia je známy nález paleolitickej lebky pračloveka na dne jaskyne Quattari v Taliansku, objavenej v kamennom kruhu. s kosťami zvierat. Objavitelia jaskýň sa môžu pri vstupe na bahnité jaskynné dno stretnúť s odtlačkami ľudských nôh. U nás sa uvádzajú len z jaskyne Domica (z neolitu), známe sú však najmä zo zahraničia a datované už do paleolitu (Francúzsko: Niaux, Tuc d´ Audoubert, Trois Frères, Montespan, Pech-Merle, Aldène; Španielsko: Ojo Guarena; Taliansko: Tana della Basura; Rumunsko: Çiurului Izbuc a Chetarul de la Virtop a Muierii). Pozornosť sa v prvom rade venuje vnútornej časti jaskyne, teda interiéru jaskýň. Nepatrí sem len výskum samotných jaskynných sedimentov, ale aj stien a možných konštrukcií, akými sú pozostatky príbytkov (Grotte de Lazaret) alebo zásteny, ohnísk atď.

Nádobka bukovohorskej kultúry z jaskyne Domica.

Časť predmetov si človek mohol ukryť do výklenkov stien (lebky a zuby jaskynných medveďov v zahraničných jaskyniach) alebo v rámci kultových praktík hádzať do priepastí (Majda-Hraškova jaskyňa, Babská diera, Žehra – Šusterova priepasť a Spišské Podhradie – Hlboká priepasť), jazierok
a vodných tokov (obeta votívnych predmetov neznámym božstvám). Pre človeka mohli mať jazierka a vodné toky nielen praktický (potreba vody), ale aj iný, náboženský význam. Nie náhodou sa dodnes hádžu mince „pre šťastie“ do jaskynných jazierok a hradných studní. Platilo to aj pre lokality mimo jaskýň, kde sa často vážené predmety (meče...) nachádzajú práve vo vodnom prostredí, v rašelinách a korytách riek. Neraz sa práve na stenách jaskýň nachádzajú najvýraznejšie stopy prítomnosti človeka – očadenie od ohňov, fakieľ/pochodní, otery uhľových fakieľ (pre lepšie horenie), ba dokonca zámerné kresby. Ako príklad možno spomenúť jaskyňu Domica s trojicou známych i novoobjavených kresieb, jaskyňu Praslen v Drienčanskom krase a pravdepodobne aj Ardovskú jaskyňu . Aj keď je ich datovanie problematické a najčastejšie sa spája s neolitom, v súčasnosti sa pomocou rádiokarbónovej metódy AMS (zrýchlená hmotnostná spektrometria) dokážu datovať aj minimálne vzorky uhľových kresieb. Takto sa podarilo datovať kresby z jaskýň Domica a Ardovo (Univerzita Groningen), ktoré poskytli prekvapujúco staré (paleolitické!) dáta. Preto je potrebné datovanie týchto a ďalších kresieb overiť. Rovnakým spôsobom sa v roku 2007 podarilo datovať organické častice vyskytujúce sa v čierno sfarbených vrstvičkách stalagmitov a sintrových nátekov (z horenia ohnísk) z jaskyne Domica.

Ružín - Antonova jaskyňa

Po prvý raz na to na území Slovenska upozornil J. Bárta  na príklade čiernych vrstvičiek vo výbruse stenového sintra z jaskyne Ľudmila/Leontína v Slavci (Plešivská planina), poukazujúcich na doklad ľudských aktivít z neolitu, doby bronzovej a laténskej. Takýmto spôsobom sa v budúcnosti môže overiť osídlenie mnohých jaskýň na Slovensku, ktoré neposkytli výrazné alebo dosiaľ dokonca žiadne doklady pobytu ľudí. Pri výskume jaskýň je potrebné venovať pozornosť aj vonkajším predjaskynným plošinám, ktoré neraz skrývajú bohaté stopy osídlenia, súčasné s interiérovou časťou. Nemusí pritom ísť len o doklady ľudských aktivít v podobe objavených artefaktov, zvyškov ohnísk, ale aj zásten či kamenných múrikov pred vchodmi (jaskyňa Biśnik v Poľsku) alebo priamo vo vchode jaskyne na zlepšenie mikroklímy, resp. oddelenie sveta živých od mŕtvych (Chvalová – Chvalovská jaskyňa). Preto je súčasný výskum vnútornej a vonkajšej plochy jaskýň najideálnejší. Ak bol priestor jaskyne pre vlhkosť a úzke priestory nevhodný na dlhodobejšie osídlenie, aktivita človeka sa zamerala na priestor pred jaskyňou. Napr. v jaskyni Jazvečí hrad (Debraď) sa vytvorila kultúrna vrstva s nálezmi z 13. storočia len na malej predjaskynnej plošine, kým vnútro jaskyne bolo na nálezy z tohto obdobia úplne sterilné. V takomto prípade je žiaduce preskúmať aj plochu nad jaskyňou, z ktorej môže byť kultúrna vrstva splavená na plochu pred jaskynný vchod. Vrcholovým plošinám v súvise s priľahlými jaskyňami ležiacimi pod nimi sa bohužiaľ venuje nepatrná alebo takmer žiadna pozornosť (Tupý vrch nad jaskyňou Aksamitka, plošina nad jaskyňou Suchá diera v Spišskej Teplici).

Speleoarcheologický výskum

Výskumom jaskýň sa zaoberá archeológ s osobitnou odbornou spôsobilosťou, ktorý má s výskumom v jaskynnom prostredí isté skúsenosti a vedomosti. Len výnimočne osídlil človek jaskyne v určitom – jednom období, potom bol vchod zasypaný (či už zámerne alebo prirodzene) a ďalšie osídľovanie nepokračovalo (azda jaskyňa Domica v neolite). Vo väčšine prípadov bolijaskyne opakovane osídľované počas viacerých úsekov praveku, niekedy až po stredovek a novovek. Viacnásobné osídlenie svojou superpozíciou v kultúrnych vrstvách umožňuje stanoviť ich relatívny vek. Znamená to, že mladšia vrstva leží v normálnych úložných pomeroch (neporušených výkopmi, splavmi...) v nadloží starších vrstiev. V našich jaskyniach zväčša chýbajú staršie pleistocénne sedimenty, a tak tu možno očakávať predovšetkým osídlenie zo stredného (Homo neanderthalensis) a mladého paleolitu (Homo sapiens sapiens), teda z rokov cca 150 000 až 8000 rokov pred Kr. Ich sfarbenie býva na rozdiel od holocénu svetlejšie a s väčším obsahom vápencovej štruktúry. Na osídlenie upozorňujú zvyšky prepálených ohniskových vrstiev, výskyt zvieracích kostí a nálezový inventár (najmä štiepané kamenné nástroje). Dominujú však nálezy z holocénu, datované do neolitu (5000 – 3500 pred Kr.), eneolitu (3800 – 2300/2200 pred Kr.), doby bronzovej (2300/2200 – 750/700 pred Kr.), železnej (750/700 pred Kr. – 0), rímskej (0 – 400 po Kr.) až po stredovek (rozhranie 15. – 16. storočia) a novovek (16. – 20. storočie).

Rekonštrukcia paleolitického sídliska pred Prepoštskou jaskyňou v Bojniciach
Kamenné nástroje neandertálcov z Prepoštskej jaskyne

Viacnásobné osídlenie sa vyznačuje viacerými kultúrnymi vrstvami v stratigrafickej pozícii, v ktorej sa vyskytujú pamiatky hmotnej kultúry; tie boli odhodené, stratené alebo zámerne schované so zámerom opätovného vyzdvihnutia. Poväčšine ide o niekdajší odpad zanechaný človekom v jaskyni. Z najstaršieho úseku ľudských dejín (paleolitu) to býva štiepaná kamenná industria, zhotovená z tvrdých a krehkých surovinových odrôd rozličnej proveniencie, napr. kremeň, pazúrik, obsidián (sopečné sklo), rádiolarit, limnosilicit, opál-chalcedón, jaspis, príp. ďalšie lokálne suroviny. Vzácnejšie sa objavili kostené hroty (jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, Háj – Slaninová jaskyňa, Jasov – Jasovská jaskyňa, Haligovce – jaskyňa Aksamitka), závesky z treťohorných ulitníkov (Radošina – jaskyňa Čertova pec), kostené šidlá, ihly (viaceré moravské jaskyne), retušéry so stopami jamôk od štiepania nástrojov (Bojnice – Prepoštská jaskyňa), prejavy umenia na kostených, kamenných predmetoch, plastiky zvierat a pod. Od neolitu k nim pristupujú rozmanité výrobky z hliny, najmä keramika, prasleny, kamenná brúsená industria (sekerky, kliny, dláta, vŕtané nástroje), od eneolitu predmety z kovu (medi, zlata), od doby bronzovej z bronzu a na sklonku doby bronzovej a intenzívne v dobe železnej zo železa.

Pred archeologickým výskumom sa musí jaskyňa podrobne zamerať, zakresliť a pôdorysne rozdeliť na štvorcovú sieť s rozmermi 1 x 1 m. Každý z týchto štvorcov sa ďalej rozdelí na 4 štvorce 50 x 50 cm a skúma sa po tenkých 5 cm vrstvičkách. Poloha každého významnejšieho nálezu sa zakresľuje do pôdorysného plánu a odfotografuje. Organickou súčasťou výskumu je začistenie a podrobné zakreslenie profilov s doloženým stratigrafickým rozlíšením vrstiev, pokiaľ možno s profilom vedeným zvnútra jaskyne až na predjaskynnú plošinu. Nálezový inventár z jednotlivých vrstiev odlíšených farebne a štruktúrou sedimentov a nálezov má chronologicko- kultúrnu platnosť a v ideálnom prípade sa celý preplavuje v sitách vo vode. Len podrobným preplavovaním možno nájsť drobné kosti hlodavcov, vtákov, schránky mäkkýšov, drobnotvaré štiepané kamenné artefakty a iné nálezy mikroli tických rozmerov. Uviesť možno neveľkú jaskyňu v Obłazowej v poľskej časti Pienin (Nowa Biała), v ktorej sa preplavili sedimenty zo všetkých doložených 22 vrstiev, čím sa získal pozoruhodný nálezový inventár od stredného paleolitu (moustérien), cez mladý paleolit (szeletien, aurignacien, pavlovien), dobu bronzovú až po stredovek, resp. novovek.

Archeologický výskum v Jasovskej jaskyni

V jaskyniach s doloženým mladším osídlením (z dôb používania kovov), najmä v takých, kde je štruktúra sedimentov značne kamenistá či bahnistá, je nápomocný detektor kovov, ktorým sa nájdu aj kovové výrobky veľkosti okolo 1 mm. Takýmto spôsobom sa podarilo v niektorých slovenských jaskyniach (najmä na východnom Slovensku) objaviť za posledných 10 rokov pozoruhodné doklady peňazokazeckej činnosti z 15. až 17. storočia (jaskyňa Suchá diera pri Spišskej Teplici, Kláštorná jaskyňa a jaskyňa pri Zlatej diere v Letanovciach, Šarkanova diera a Chyža pri Poráči, jaskyňa Žihľavová diera v Turni nad Bodvou a Kamenná tvár v Háji), alebo unikátne svedectvá o úkryte ľudí pred mongolsko-tatárskymi vojskami v roku 1241 (Moldava nad Bodvou – Moldavská jaskyňa). Predmetom speleoarcheologického výskumu je zachrániť pamiatky hmotnej kultúry bez rozdielu ich veku a kultúrnej príslušnosti. Sledujú sa stopy pobytu pustovníkov, pytliakov, rasovo či ináč prenasledovaných ľudí a schovaných v jaskyniach počas 2. svetovej vojny, to znamená od 16. až po 20. storočie. Patrí tu tiež skúmanie epigrafických nápisov vyrytých a namaľovaných na steny jaskýň.

Nálezy z peňazokazeckej dielne z Chvalovskej jaskyne
Polotovar kultovej masky z Majda-Hraškovej jaskyne pri Silici

Najčastejšie o prítomnosti ľudí v novoveku vypovedajú nálezy glazúrovaných črepov, pozostatky ohnísk s rozličnými odpadkami (zvieracie kosti – doklad hodovania, železné nože) a ojedinelými mincami. Ak pri výskume nie je prítomný paleobotanik, predovšetkým z ohnísk a prepálených vrstiev s uhlíkmi je potrebné odobrať podstatnú vzorku hliny na analýzu (v objeme aspoň 1 liter), ktorá môže rekonštruovať vegetáciu v blízkom okolí jaskyne a indikovať klímu skúmaného obdobia. Výskum vnútri jaskyne má svoje špecifiká a problémy. Každá jaskyňa má aj na rozsahom neveľkej ploche rozdielnu hĺbku jaskynných sedimentov. Napr. jaskyňa v Obłazowej má dĺžku skúmaného vnútorného priestoru okolo 5 m, pričom sa dosiahla hĺbka okolo 4,5 m, a to bez dosiahnutia skalného dna! Problém je tiež s udržiavaním preskúmanej haldy. Namieste je otázka, či sa tieto sedimenty majú vynášať von z jaskyne (sypať na svah pred jaskyňu?), alebo ponechať v jej interiéri. Pri výskume treba zabezpečiť dostatočné osvetlenie výkopu, najlepšie prostredníctvom prenosného agregátu. Jaskyniarske osvetlenie (čelovka na prilbe, karbidová lampa) je nepostačujúce. Vo väčšine jaskýň sa musí rátať s možnosťou doloženého veľkého časového rozpätia kultúrnych horizontov, nezriedka od stredného/mladého paleolitu až po novovek.

Stratifikované sú prevažne staršie – pleistocénne sedimenty vo väčších hĺbkach voči mladším – holocénnym, v ktorých dochádza často k premiešaniu (spoluvystupovaniu) rozlične datovaných nálezových celkov, napr.
neolitických s artefaktmi z doby železnej a pod. Navyše je potrebné počítať s prípadným nebezpečenstvom pri výskume, zapríčineným nekompaktnými sutinovými sedimentmi, zvetranými a zaklinenými skalami (stropmi) atď. Takéto práce spolu s interdisciplinárnym výskumom predstavujú vynaloženie nemalých finančných prostriedkov, čo je v súčasnosti možné jedine čerpaním prostriedkov z fondov EÚ a rôznych grantových projektov. Zvlášť nebezpečné je zdolávanie priepastí, v ktorých sú časté nálezy kultového charakteru, hlavne neúplné ľudské kostry. Pri takýchto výkonoch je spolupráca so speleológmi nevyhnutná. Možno spomenúť Šusterovu priepasť na Dreveníku, ktorá sa po výskume zasypala bezprostredne po vyjdení z priepasti.

Náhrdelník zo sklenených perál z jaskyne Kamenná tvár v Háji, doba halštatská

Organickou súčasťou je uzavretie vchodu skúmanej jaskyne v priebehu výskumu a najlepšie aj po jeho ukončení. Z hľadiska speleológie sa neprikladá nijaký význam jaskynným previsom, čo však neplatí z hľadiska archeológie. V paleolitickom období boli pre pračloveka príťažlivé najmä väčšie previsy a portály jaskýň viditeľné z diaľky, v mladších obdobiach sa vyhľadávali aj menšie abri, ktoré vhodne poslúžili pri nepriazni počasia počas výprav za surovinou, pri love, pasení dobytka, oddychu a pod. (Hrabušice – Abri Predná diera a Abri nad vodopádom). V severných Čechách sa práve previsy intenzívne využívali v strednej dobe kamennej – mezolite, v 8. – 7. tisícročí pred Kr. Súčasťou speleoarcheologického výskumu je prezentácia výsledkov bádania širokej verejnosti. Hoci sme v tomto smere v prospech rozvoja turistického ruchu v mnohom dlžní, za niektoré prezentácie života pravekého človeka sa nemusíme hanbiť ani pred zahraničím (jaskyňa Domica, Prepoštská jaskyňa). Integrálnou súčasťou je prezentovanie výsledkov z výskumov jaskýň v populárno-náučnej a vedeckej literatúre a v poslednom období aj formou filmovej dokumentácie

Interdisciplinárna spolupráca pri výskume jaskýň

Slavec - jaskyňa Leontína. Výskum v r. 2006

Výskum v špecifickom nálezovom prostredí, akým sú jaskyne, si vyžaduje interdisciplinárnu spoluprácu odborníkov z oblasti spolo- čenských a prírodných vied. Nejde tu len o pasívne zbieranie starožitností, ako tomu bolo v minulosti. Okrem archeológa je pri výskume nutná prítomnosť paleontológa, paleozoológa, paleobotanika, často historika, numizmatika, no v neposlednom rade aj geológa a speleológa. Zosúladenie práce odborníkov z posledných dvoch vedných odborov je ideálne najmä v prvej fáze výskumu, zameraného na systematickú rekognoskáciu vytypovaného terénu. Každý zdatnejší speleológ je vybavený aj základnými znalosťami z mapovania jaskýň, ktorého súčasťou sú odbory geodézia, kartografia, príp. banské meračstvo. Vytváranie jaskynných máp patrí k zložitým činnostiam, ktoré sú nevyhnutné pri akejkoľvek dokumentácii, vrátane archeologickej. Ako príklad možno uviesť zložitý labyrint Moldavskej jaskyne, ktorej mapové podklady (vypracované prevažne Z. Hochmuthom a kol.) vhodne poslúžili na zakreslenie polohy významných archeologických nálezov z čias mongolského/tatárskeho vpádu na Slovensko (1241) do jej pôdorysného plánu. Na Slovensku sa dosiaľ nepodarilo účinne nadviazať aktívnu spoluprácu najmä medzi archeológmi a speleológmi organizovanými v oblastných skupinách či speleokluboch Slovenskej speleologickej spoločnosti (SSS), pôsobiacich v jednotlivých slovenských regiónoch.

Spolupráca dosiaľ prebiehala na báze viac-menej dobrovoľných aktivít viacerých archeológov, z ktorých sústavnejšie sa jaskynným archeologickým lokalitám donedávna venoval jedine Juraj Bárta (1923 – 2005). V troch samostatných príspevkoch informoval jaskyniarsku verejnosť o základných výsledkoch speleoarcheologického výskumu v slovenských jaskyniach, ktoré sú neraz jedinou informáciou o osídlení tej-ktorej jaskyne. Možno aj vďaka tomuto bádateľovi, ktorý sa vo svojej odbornej profilácii zaoberal prevažne najstarším úsekom ľudských dejín (paleolitom a mezolitom), sa dvom speleológom podarilo do súpisu jaskýň na území Slovenska zahrnúť aj základnú charakteristiku speleoarcheologických lokalít s odkazom na ďalšiu literatúru; ide o prvú pomôcku podávajúcu prehľad doložených speleoarcheologických nálezísk na našom území. Za posledných pár rokov sa takáto spolupráca zintenzívnila najmä na východnom Slovensku, vďaka aktivite Archeologického ústavu SAV Nitra – pracoviska v Spišskej Novej Vsi a silnému zoskupeniu agilných jaskyniarov.

Jasovská jaskyňa - orientálna dýka z pol. 17. stor

Spolupráca na báze prvoradej dôslednej rekognoskácie krasových oblastí Spiša, prípadne iných regiónov východného a južného Slovenska (Slovenský kras, Drienčanský kras a pod.) a realizácie záchranných archeologických výskumov v najviac ohrozovaných a poškodzovaných jaskyniach sa uskutočňuje v súčinnosti s ochranárskym akcentom. Ten vyplýva zo zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa tohto zákona predstavujú jaskyne prírodné pamiatky s najvyšším stupňom ochrany. Najvýznamnejšie jaskyne Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo za národné prírodné pamiatky. Tento ochranársky akcent je nenahraditeľný počas realizácie archeologických výskumov jaskynných sídlisk, a musí sa naň prihliadať vo všetkých skúmaných jaskyniach. Keďže aj speleoarcheológia patrí k vedným odborom, ktoré sa stále zdokonaľujú, v každej skúmanej jaskyni je namieste ponechať neporušené jaskynné sedimenty pre budúce generácie vyspelejších bádateľov.

Čo robiť v prípade objavu archeologického nálezu v jaskyni?

Nejeden speleológ sa počas kopáčskych prác v jaskynných sedimentoch stretol s archeologickým nálezom. Dominujú nálezy črepov, zvieracích kostí a ojedinelých mincí. Túžba po objave nových či väčších priestorov ho núti pokračovať v kopaní, čím sa nenávratne strácajú poznatky o stratigraficko-chronologickej pozícii nálezov a výpovednej hodnote. O archeologických nálezoch z jaskýň platí rovnaký zákon ako pri nálezoch z otvorených archeologických lokalít. Ide o zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 2002), z ktorého možno vybrať:
- výskum môže vykonávať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnom odbore na základe osvedčenia vydaného Ministerstvom kultúry SR na 5 rokov
- na mieste, kde sa predpokladá ohrozenie pamiatkových hodnôt a archeologických nálezov, je nevyhnutné vykonať záchranný výskum (teda aj v prípade mnohých jaskynných nálezísk)
- ak ide o archeologický výskum, Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) vydá rozhodnutie po predchádzajúcom vyjadrení Archeologického ústavu SAV Nitra - ak sa vec pamiatkovej hodnoty nájde mimo povoleného výskumu (čiže aj keď speleológ v jaskyni nájde archeologický nález, ide už o nepovolený výskum!), musí to nálezca ohlásiť KPÚ-u priamo alebo prostredníctvom obce. Oznámenie o náleze je povinný urobiť nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, najneskôr na druhý deň po jej nájdení
- nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky KPÚ-om alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však 3 pracovné dni odo dňa oznámenia nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu
- archeologické nálezy sú majetkom SR
- archeologické náleziská eviduje AÚ SAV v CEANS (Centrálnej evidencii archeologických nálezísk SR) (každý archeologický nález z jaskyne musí byť nahlásený Archeologickému ústavu SAV). Skutočnosť je však, bohužiaľ, často iná. Najideálnejšie je v prípade archeologického nálezu hneď po objave v jaskyni prestať kopať, pokiaľ je to možné, nález ponechať „in situ“ (v pôvodnom uložení) a ohlásiť ho najbližšiemu archeológovi, ktorý by mal byť dôsledne poučený výkladom vyššie citovaného pamiatkového zákona. Len vtedy sa môže získať najpravdivejší obraz o rekonštrukcii života niekdajších obyvateľov jaskýň.

Jaskyne s archeologickými nálezmi na území Slovenského krasu

PhDr. Marián Soják, PhD.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3