Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Od: V.Struhár

Šamani, masky, rituály

Šaman je slovo tunguszkého pôvodu a znamená „ten ktorý vie“. Poslaním šamana je boj proti všetkému, čo ohrozuje ľudské spoločenstvo, od negatívneho pôsobenia démonov až po odháňanie chorôb, zlých duchov a smrti. Pomocou kúziel sa snaží v pozitívnom zmysle ovplyvňovať ľudský život, plodnosť, zdravie, úspech. Predpokladom „šamanizmu“ je absencia vyšších náboženských systémov, ale silná viera v existenciu mocných duchov - démonov, ktorí vstupujú do života ľudí. Títo prví vykonávači kultu boli zároveň liečitelia, sudcovia a zrejme aj strážcovia morálky, času, kalendára a pod.

Čo môže archeológia povedať o šamanoch a šamanizme? Existujú vôbec jeho prejavy v materiálnej kultúre, ktoré je možné skúmať prostredníctvom archeologických nálezov? Určite áno. Popri pohreboch, ktoré sú interpretované ako pohreby „šamanov“ k nim patria rôzne pomôcky, ktoré sa pri šamanských obradoch používali a prakticky u prírodných národov používajú dodnes. K nim patria rôzne hudobné nástroje – predovšetkým však typické bubny, ľudské a zvieracie figúrky a najmä rôzne druhy masiek, ktoré vykonávači obradov nosili na hlave, a tieto často obsahovali parohy, alebo lebky zo zvierat. Do diskusie o interpretácií konkrétnych nálezových situácií ako možných šamanských pohrebov prispieva aj antropológia. Z etnografických pozorovaní vyplýva, že ako vhodní kandidáti boli za šamanov vyberaní jedinci „jedineční a výnimoční“. Praveké komunity takto vnímaní aj jedincov, ktorí sa napr. svojimi schopnosťami,  ale tiež zdravotným stavom nejako odlišovali od ostatných. K nim patria nielen rôzne prejavy duševných porúch (schizofrénia, manicko-depresívne stavy a pod.), ale najmä často degeneratívne ochorenia kostí, vďaka ktorým títo jedinci krívali, alebo boli inak hendikepovaní.

Rekonštrukcia podoby sibírskej šamanky z Usť-Uda (zdroj internet)

V roku 1891 objavili robotníci pri kopaní kanálu na dnešnej Francúzskej ulici v Brne ojedinelý hrob muža spolu so zhlukom mamutích a iných zvieracích kostí. V spraši dočervena sfarbenej okrom sa nachádzali ďalšie predmety, medzi nimi asi 600 ks mušlí dentálium, rebrá nosorožca, zlomená palička zo sobieho parohu, kamenné kruhové predmety z ílovca s otvormi, 14 kamenných terčíkov z mamutoviny a mäkkej horniny, ako aj unikátna kompozitná antropomorfná plastika vyrobená z niekoľkých kusov mamutoviny. Datovanie tohto hrobu bolo jednoznačné – pochádzal z mladého paleolitu (cca pred 23 680 rokmi podľa C14), ktorý na Morave reprezentuje lokálna fácia stredodunajského gravettienu - pavlovien.

Brnenský šaman podľa predstáv maliara Ľ.Baláka

Muž, ktorý tu bol pochovaný, trpel evidentne periostitídou, teda zápalových ochorením, ktoré spôsobilo na kostiach paže a nohy patologické zmeny. To spôsobovalo dlhodobé bolesti, ktorými zrejme tento jedinec trpel už od detstva, čo sa mohlo premietnuť aj do jeho duševného stavu. Je zaujímavé, že napr. u sibírskych šamanov je prekonávanie bolestí jedným z dôležitých aspektov psychickej prípravy adeptov. Sprievodný inventár rovnako poukazuje cez početné analógie na to, že v Brne bol pochovaný paleolitický šaman.

Unikátnou je najmä figúrka z mamutoviny, ktorá stvárňuje ithyfalického (s falusom v erektilnej pozícii) muža. M. Oliva, ktorý sa venoval interpretácii tohto nálezu predpokladá, že figúrka na spôsob marionety slúžila pri šamanských obradoch ako substitučný (zástupný) symbol skutočnej ľudskej bytosti. Častokrát ju obliekali do organických odevov, dokonca ju kŕmili a prejavovali jej niekedy až prehnanú úctu. Spomínaný unikátny nález predstavuje jednej z najstarších dokladov existencie inštitútu šamana a jeho významu pre lovecké civilizácie Európy.

 

 

Figárka z mamutoviny zo šamanského hrobu v Brne (podľa Ľ.Baláka)
Mezolitická šamanka z Bad-Durnberg (D).

O čosi mladší – mezolitický nález pochádza z obdobia prvej polovice 7. tisícročia p.n.l. z Bad Dürrenberg v Nemecku. Mŕtva žena, ktorá bola tiež posypaná 30 cm hrubou vrstvou červeného okru ležala v hrobovej jame spolu so skeletom asi 6 mesačného dieťaťa. V hrobe sa okrem iného našli kostené ihly, náhrdelník z kančích klov, srnčie parohy, 2 kosti žeriava, kosť bobra, jeleňa, pancier 3 korytnačiek a 120 mušlí. Vedľa kostenej píšťalky sa našlo 36 drobných kamenných čepelí. Antropológovia potvrdili, že aj táto žena mala deformitu v oblasti prvého krčného stavca, ktorá jej spôsobovala bolesti a problémy pri otáčaní hlavou. Stavy tranzu, ktoré sú u šamanov súčasťou rituálov, jej snáď pomáhali uľaviť aj o bolesti, ktorými trpela.

Existencia inštitútu šamana samozrejme nie je doménou iba loveckých civilizácií. Šamanské pohreby nachádzame tiež u usadlých spoločností, ktoré sú založené na chove domácich zvierat a poľnohospodárstve. Už pri včasnoagrárnych kultúrach sa stretávame s týmto typom pohrebov. Z obdobia približne 10.000 rokov p.n.l. z oblasti dnešeného Izraela pochádza jaskynný pohreb, ktorý je datovaný do prechodnej lovecko-poľnohospodárskej kultúry Natufian.

Šamanský pohreb natufianskej kultúry z Izraela (podľa Grosman et al.)

V intencionálne vyhĺbenej jame do jaskynného dna bola v skrčenej polohe uložená približne 45 rokov stará žena. Aj v tomto prípade kostra vykazovala znaky patologických chorobných zmien, vrátane zrastenej kostrče a sakrálnych stavcov, niekoľkých deformít v panvovej a bedrovej oblasti, ktoré jej spôsobovali ťažkosti pri chôdzi.

Pohrebná výbava obsahovala vyše 50 korytnačích pancierov, lebku kuny, dolné končatiny diviaka, chvost divokého tura, panvu leoparda, roh gazely a zvyšky orlích krídel.  Zaujímavosťou bola časť nohy dieťaťa, ktorá ležala pri ženskom tele. Kolekcia zvieracích častí bola interpretovaná ako povinná výbava šamanky, ktorá jej umožnila komunikovať so svetom zvierat. Orlie krídla, ktoré na nej ležali sú zrejme pozostatkom šamanského odevu.

Výbava šamanského hrobu natufianskej kultúry

Zaujímavé nálezy, ktoré môžeme zaradiť do rovnakej kategórie pochádzajú aj z územia Slovenska. V roku 1976 bol na sidlisku v Čičarovciach, okr. Michalovce objavený v rámci záchranného výskumu odkrytý neolitický areál, ktorý tiež obsahoval 11 kostrových hrobov z mladšej fázy potiskej kultury ako aj ďalšie objekty, interpretované ako kulktové. V jednom rade s ďalšími hrobmi bola odkrytá šachta A/76, ktorá obsahovala v štyroch nálezových horizontoch
ľudské pozostatky, medzi nimi aj údajne rituálne usmrtených detí vo veku 10-15 rokov. Súčasťou pohrebov boli popri keramike tiež zuby diviaka, kamenné sekerky, zlomok vtáčej kosti a pancier z korytnačky, lebky psov, rohy z tura, jelenie parohy a rebrá z dobytka.

Čičarovce - kultová jama potiskej kultúry s pohrebmi "šamanov". (podľa J.Vizdala)
Rekonštrukcia kultovej šacchty v Čičarovciach (podľa AÚ SAV v Nitre)

Podľa všeobecne prijímanej interpretácie tu boli pochovávaní príslušníci dedičného inštitútu šamana, pričom nový pohreb vždy nasledoval po rituálnom porušení staršej kostry a purifikácii miesta očistným ohňom. Miniatúrne nádobky, ktoré sa tu našli, mohli slúžiť na podávanie psychotropných látok, ktorými sa šamani dostávali do stavov zmenených stavov vedomia. Určite symbolickú funkciu mala plastika ženy, zoomorfné  držadlo v tvare býka a hlinený terč. Zaujímavosťou bolo, že každý pohreb obsahoval aj lebku psa, zvieraťa, ktoré už od paleolitu zohrávalo úlohu nielen pri strážení stád, ale pes mal aj symbolický význam ako strážca pokoja, ale tiež prostredníka medzi živým spoločenstvom a svetom duchov. Existenciu kultových masiek dokladajú nielen parohy jeleňa, ktoré sa často používali na takéto masky, ale tiež lebka tura. Tur bol v neolite najdôležitejším kultovým zvieraťom a tvoril ideovú opozíciu oproti čisto ženskej bohyni „Veľkej Matke“. Celá kultový areál v Čičarovciach je jedinečným dokladom existencie spoločenstva tzv. rituálnych špecialistov, ktorí tu mali svoje príbytky a zároveň tu uskutočňovali obrady, ale po smrti tu našli aj miesto posledného odpočinku.

Masky, ako tradičný prostriedok používaný šamanmi pri kultových obradoch, sa objavujú aj v mladších obdobiach a archeologické nálezy tak doplňujú naše poznatky o tomto významnom fenoméne v systéme náboženských predstáv pravekých spoločenstiev. Nie vždy nachádzame súčasti takýchto masiek len v podobe zvieracích lebiek a parohov, či masiek vypreparovaných z ľudských lebiek. Výnimočný nález predstavuje časť hlinenej antropomorfnej masky z veľkoplošného odkryvu sídliska badenskej kultúry (eneolit) v maďarskom Balatonőszöde. Maska mala kruhovitý tvar a realisticky stvárňovala muža so špicatým nosom. Keďže maska nemala stopy po otvoroch, predpokladá sa, že sa pridržiavala pred tvárou. Veľký počet kultových obradov s tzv. zvieracími pohrebmi a ďalšie evidentne kultové predmety naznačujú výnimočné postavenie tohto nálezu v rámci sídliska, kde uskutočňovanie transcendentálnej komunikácie s nadprirodzenými silami malo určite dôležitú úlohu v živote tunajšieho obyvateľstva.

Hlinená maska zo sídliska badenskej kultúry v Balatonőszöd (podľa T.Horváth)

Unikátne nálezy „šamanských masiek“ evidujeme aj zo Slovenska. Prvý sa našiel sa v roku 1959 vo vertikálnej jaskyni Babská diera pri Silici v Slovenskom Krase, počas speleologického výkopu. V hĺbke 3,5 až 5 m  postupne narazili jaskyniari na rôzne ľudské kosti, ale aj fragmenty keramiky. Medzi nálezmi bol aj fragment frontálnej časti ľudskej lebky, ktoré patrili veľmi gracilnému jedincovi – pravdepodobne ženského pohlavia, ktorá zomrela vo veku asi 20 rokov.  Ľudská lebka niesla stopy intencionálnych zásahov na čelovej kosti, ktorými došlo k oddeleniu čelovej časti od neurokránia. Zaujímavým zistením je, že lebka bola predtým varená ! Spolu s ďalšími ľudskými maskami zo susednej Majda-Hraškovej jaskyne je tu doložený unikátny doklad výroby a používania šamanských masiek nositeľmi kyjatickej kultúry na prelome doby bronzovej a železnej. Podľa ich konštrukcie sa predpokladá, že sa nosili buďto na hlave, alebo na tvári. Spomenuté nálezy zároveň podtrhujú význam jaskýň pre vykonávanie rituálnych a krvavých obradov.

Polotovar kultovej masky z Babskej diery pri Silici (foto M.Soják)

Krasové priestory, zvlášť tie vertikálne boli miestami vstupu do podzemia a miestami kontaktu s podzemnými -chtonickými božstvami, ktorým sa príležitostne prinášali aj ľudské obete, pri ktorých dôležitú úlohu zohrával inštitút šamana, resp. rituálneho špecialistu. Doklady takýchto praktík evidujeme počas celého praveku, pričom svedectvo o nich prinášajú najmä unikátne masky vyrobené prevažne zo zvieracích, ale tiež ľudských lebiek.

Rôzne spôsoby nosenia šamanských masiek (podľa J.Bártu a E.Vlčeka)

Literatúra

Archaeological Finds from Germany. Booklet to the Photographic Exhibition . Berlin 2010.

Bárta,J.: Majda-Hraškova jaskyňa a jej kultová funkcia v dobe halštatskej. Slov. Archeol. 6, 2, 1958, 347-355.

Bárta,J.-Vlček,E.: Polotovar kultovej masky z ľudskej lebky z Babskej diery pri Silici. Slov. Kras 28, 1990, 117-137.

Grosman,L. - Munro,N.D.- Belfer-Cohen,A.: An 12.000-year old Shaman burial from the southern Levant (Israel). Proc. Nat. Acad. Scien. USA 105, 46, 2008,  17665–17669.

Horváth,T.: A new representation from the Badener culture: A Mask from Balatonőszöd.  AAASH 55, 2004, 179-237.

Oliva,M.: Mladopaleolitický hrob Brno II. jako příspěvek k počátkům šamanizmu. Archeol. Rozhl. 48, 3, 1996, 353-383.

Sázelová,S.: Šamanizmus. Možnosti odrazu v paleolitu. Magisterská diplomová práca. Brno 2007.

Vizdal,M.: Nábožensko-kultové praktiky ako odraz spoločenských zmien v neskorom neolite na Východoslovenskej nížine. (Úvahy o prejavoch šamanizmu na lokalite potiskej kultúry v Čičarovciach). Historia Eccles. 2, 2, 2011, 3-22.

Wiliams,M.: Prehistoric Belief. Shamans, Trance and the Afterlife. Stroud 2011.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3