Sloven?ina
English
< Predošlá položka
Kategória: Latén
Od: Marek Budaj - Radoslav Čambal

Keltské mincovníctvo bratislavského oppida

Poklad strieborných norických mincí z r.1965 - východná terasa Bratislavského hradu (podľa Čambal et al.2015)

Razba mincí v bratislavskom oppide patrí medzi špecifický jav keltského mincovníctva, ktorá nemá obdobu v celej Európe. Stretávame sa tu s prepracovaným systémom razby zlatých a strieborných mincí. Niekedy na konci 2. storočia pred Kr. nastali významné historické zmeny, ktoré ovplyvnili celý náš región. Ten je spojený s odchodom časti Bójov z  Čiech niekedy po vpáde Kimbrov a Teutónov v rokoch 120-113 pred Kr. Nie je síce vylúčené, že sa časť Bójov usadila v priestore Dunaja a Moravy a pri dnešnej Bratislave už v tomto období, ale oveľa väčší význam pre rozvoj oppida mohli mať až nasledujúce historické udalosti.

Väčšia časť Bójov sa v rokoch 64/63 opustila svoje sídla v priestore dnešných Čiech a odišla smerom na juh pravdepodobne cez Norikum,  kde neúspešne obliehali hlavné mesto keltského kmeňa Norikov - Noreiu. Časť z nich vrátane elít sa po tomto neúspechu usadila do priestoru okolo ústia Moravy a Dunaja, predovšetkým na území dnešného bratislavského Starého mesta. Uvedené presuny mali pravdepodobne priamy vplyv na obrovský a rýchly hospodársky rozmach oppida, ktorého začiatky spadajú približne do tohto obdobia. Bójovia udržiavali v tomto období dobré vzťahy s Rímom, čo by mohli dokladať aj nedávno objavené rímske architektúry na Bratislavskom hrade.

Neskorolaténske osídlenie Bratislavy (podľa Vrteľ 2012)

Miestni Bójovia mali systematicky prepracovaný mincový systém, ktorý bol založený na razbe zlatých a strieborných mincí. Časť bádateľov predpokladá, že k razbe zlatých mincí (tzv. bójskych statérov) mohlo prísť už na konci 2., prípadne v priebehu prvej a druhej tretiny 1. storočia pred Kr. Okrem zlatých nominálov bez nápisov, ktoré sú typické pre priestor Čiech a Moravy sa tu objavujú statéry aj s menom BIATEC a po objave pokladu na Bratislavskom hrade v roku 2009 sa vyskytujú aj s nápisom NONNOS. Okrem nich poznáme aj ich podiely – 1/3-statéry so skratkou mena BIAT a 1/8-statéry s nápisom BIA. Pred niekoľkými rokmi sa objavil aj špecifický neobvyklý statér s kontramarkou ?, či nápisom DEVIL, ktorého vznik sa predpokladal v Bratislave v rokoch 25-20 pred Kr. Veľmi atypicky prevedená kontramarka však vzbudzuje dôvod na pochybnosti a jeho pôvod je otázny. Špecifickú skupinu zlatých mincí tvoria mušľovité statéry bez nápisov, ktoré nie sú niektorými bádateľmi považované za razby bratislavského oppida. Ich ikonografická a metrologická príbuznosť s variantami s nápismi  (hmotnosti okolo 6,5 g) však nasvedčuje tomu, že aj časť týchto mincí bola razená v Bratislave a nie v Čechách a Morave, kde sa hľadá ich pôvod.

Zlatý statér s nápisom BIATEC - averz
Zlatý statér s nápisom BIATEC -reverz
Drachma typu simmering - averz
Drachma typu simmering - reverz
Hexadrachma s nápisom BIATEC - averz
Hexadrachma s nápisom BIATEC - reverz

Zlaté statéry však boli previazané na české prostredie. Dôležité je, že zlaté mince s nápismi sú jednoznačne chronologicky previazané s razbou veľkých strieborných mincí s hmotnosťou cca 17 g nazývanými BIATEC a ich drobnými nominálmi – drachmami typu Simmering. V prípade mincí typu Biatec dosiaľ nepanuje jednotný názor o aký nominál vôbec ide. Časť bádateľov ich považuje za tetradrachmy, no najskôr musíme súhlasiť s názorom, že ide skôr o hexadrachmy. Je to logické z toho dôvodu, že tieto tvoria 1/6-ový podiel ich nižších nominálov, čiže drachiem typu Simmering, pre ktoré je typická hmotnosť okolo 2,5 g. Hexadrachmy typu BIATEC patria medzi špecifické razby v stredoeurópskom mincovníctve. Objavuje sa na nich 16 rôznych latinských nápisov. Okrem spomínaného BIATEC sú to NONNOS, BVSV, COISA, COVNOS, TITTO, MACCIVS, DEVIL, BVSSVMARVS, COVIOMARVS, COBROMARVS, IANTVMARVS, AINORIX, EVOIVRIX a FARIARIX. Len prednedávnom sa objavilo v bližšie nešpecifikovanom poklade niekoľko exemplárov aj s nápisom LATTV. Medzi zaujímavé razby môžeme zaradiť exempláre bez nápisu. Dodnes nie je jasné, či v prípade nápisov na bratislavských keltských minciach (tzv. biatekoch) ide o skutočných vládcov alebo len o mená volených osôb ako to bolo napríklad v Galii.

Bratislavskí minciari v umeleckej reflexii

Každopádne niektoré z nich, ktoré majú koncovku „rix“, teda kráľ alebo vojvoda, by mohli poukazovať na kráľovské meno. Naopak slovo „marvs“, čiže veľký sú považované za keltské mená a NONNOS by mohol mať noricko-panónsky pôvod. Dodnes nie sú uspokojivo interpretované ani obrazy nachádzajúce sa na jednotlivých typoch hexadrachiem. Každopádne sú na nich zobrazené náboženské predstavy Keltov, ktoré mohli čerpať z gréckych alebo rímskych predlôh. Hexadrachmy spolu s drachmami typu Simmering sa objavujú pomerne často v pokladoch. Donedávna bolo známych sedem veľkých nálezov mincí, objavených na území Bratislavy. Ďalšie z nich sa sústreďujú do zázemia bratislavského oppida a ich nálezy siahajú na JZ Slovensku až po Trnavu. Okrem toho sa hexadrachmy, často spolu s drachmami objavili v Rakúsku, odkiaľ poznáme minimálne päť nálezov, v Rumunsku a dokonca aj v Taliansku. Jednoznačne najväčší počet z nich tvoria exempláre s nápismi BIATEC a NONNOS, ktoré museli byť razené najmasovejšie. Hexadrachmy typu BIATEC sú značne ovplyvnené mincovníctvom Rímskej republiky. Niektoré predlohy možno jednoznačne hľadať na republikánskych denároch razených v rokoch 80/71 až 46 pred Kr. Začiatok ich razby možno položiť niekedy do 60-tych rokoch pred Kr. a nie je vylúčené, že súvisí so spomínaným príchodom časti Bójov po porážke pri Norei v rokoch 64/63 pred Kr.  Ich dolná hranica je hypoteticky ohraničená približne rokom 46 pred Kr., kedy poznáme najmladšiu predlohu na republikánskych denároch. Ich produkcia vrcholila niekedy na konci 40-tych rokov 1. stor. pred Kr., kedy je zaznamenaný vojenský konflikt medzi Bójmi a Dákmi vedených Burebistou.

Keltské mince z Bratislavy s fantastickými motívmi

Bójovia síce v uvedenom konflikte podľahli, ale pravdepodobne nedošlo k definitívnemu zániku oppida. Na vrchol obehu týchto mincí na konci 40-tych rokov poukazuje aj zaujímavý nález z rakúskeho Gerlitzenu v Korutánsku, v ktorom sa okrem 20-tich hexadrachiem nachádzali aj republikánske kvináre Marka Antonia a Lepida pochádzajúce z rokov 43 a 42 pred Kr. Hexadrachmy pravdepodobne obiehali aj po roku 40 pred Kr., o čom by mohlo svedčiť ich nález v Bratislave-Rači alebo na Devínskej Kobyle. Tu sa našli spolu so sponami, ktoré ich datujú do poslednej tretiny, prípadne štvrtiny 1. storočia pred Kr. 

Okrem hexadrachiem sa bratislavské keltské mincovníctvo v druhej polovici 1. storočia vyznačovalo razbou ďalších strieborných nominálov. Medzi mimoriadne vzácne patria predovšetkým didrachmy o hmotnosti približne 6,5 g, ktoré sú známe s nápismi BIATEC a SONNON. Tieto sa objavujú v múzejných zbierkach len ako ojedinelé exempláre. Časť bádateľov ich kladie na koniec činnosti bratislavského oppida

Dávkovacie platničky na odlievanie mincovných kotúčikov (podľa Čambal et al. 2015)

Najväčšiu skupinu mincí razenú v Bratislave tvoria jednoznačne drachmy typu Simmering. Ide o mince s hmotnosťou okolo 2-2,4 g a ide o podiely spomínaných hexadrachiem. Dodnes však neexistuje ich spoľahlivá typológia a ani jednoznačná interpretácia obrazov na minciach. Na averze sa nachádza kôň, nad ktorým sú umiestnené rôzne symboly ako koleso, rozeta, vták, krúžok a pod. Pod bruchom koňa sa nachádzajú rôzne závesky zakončené guličkou. Reverzy mincí sú ťažšie interpretovateľné, lebo sa tu nachádzajú rôzne útvary v tvare Y, krúžky a najmä ornamenty pripomínajúce listy vavrínovej ratolesti. Napriek tomu, že uvedené mince majú odlišnú ikonografiu ako hexadrachmy, jednoznačne patria do jedného menového systému. Dokladá to nielen ich spoločný výskyt v nálezoch, ale aj existencia drachiem s nápisom NONN, ktoré jednoznačne patria NONNOSovi. Jeho meno sa nachádza na strieborných a zlatých nomináloch ako sú statéry, hexadrachmy, didrachmy a drachmy. Poslednou zaujímavou otázkou týkajúcou sa mincovníctva bratislavského oppida je razba drobných strieborných mincí s hmotnosťou cca 0,5 g typu Karlstein.

Keltské nálezy z bratislavského oppida (podľa Čambel et al. 2015)

Dnes môžeme jednoznačne povedať, že sa uvedené mince razili špecializované mincovne v bratislavskom oppide. Dlho sa predpokladala ich produkcia len v rokoch 35 až 25 pred Kr., ale archeologické situácie a náleziská z Bratislavy poukazujú na ich starší výskyt a spoločný obeh s hexadrachmami a drachmami. Predpokladáme, že v prípade hexadrachiem a čiastočne aj drachiem išlo o tezauračné mince, ktoré hlavne v prípade veľkých hexadrachiem neboli bežne v obehu. A v prípade drobných strieborných mincí – obolov typu Karlstein sa používali v bežnom každodennom peňažnom styku.

Literatúra

ČAMBAL, R.-BAZOVSKÝ, I.-BUDAJ, M.-KOVÁR, B.: Boische Besiedlung im Oppidum von Bratislava und in seinem Hinterland. In KARWOWSKI, M.-SALAČ, V.-SIEVERS, S. Boier zwischen Realität und Fiktion. Akten des internationalen Kolloquiums in Český Krumlov vom 14.-16. 11. 2013. Bonn 2015, 225-242.    

KOLNÍKOVÁ, E.: Mince – svedectvo prosperity Keltov. In ŠEDIVÝ, J.-ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Dejiny Bratislavy I. Bratislava 2012, 205-215. 

MILITKÝ, J.: Oppidum Hradiště u Stradonic. Komentovaný katalog mincovních nálezů a dokladů mincovní výroby. Praha 2015.

MILITKÝ, J.: Hromadný nález hexadrachem typu Biatec z neznáme lokality a nový typ bratislavské keltské mince s nápisem LATTV. Numismatický sborník 27-2, 2013, 161-178. 

MUSILOVÁ, M.-KOLNÍKOVÁ, E.-HLOŽEK, M.: „Rímska stavba I“ na akropole bratislavského keltského oppida – svedectvo mincí. Slovenská archeológia 58-2, 2015, 239-379.  

VRTEL, A.: Keltské oppidum v Bratislave. In ŠEDIVÝ, J.-ŠTEFANOVIČOVÁ, T. Dejiny Bratislavy I. Bratislava 2012, 164-180.

Copyright © ArcheologiaSK 2017 Kontaktné informácieRedakčná radaZasielanie noviniek websolutions: ZOKA CMS: Typo3